Moje „Ad“- k Moravským radostiam zo dňa 6.sept.03
adresované najmä autorke Žužu, ale aj širšej verejnosti, aby bola v.o./rozumej „v obraze“/
Milá Žužu, keby som pred 14 rokmi písala správu o moravských radostiach ja, určite by som začala takto: Bolo fajn, bolo dosť tekutiny – aj pod našimi „loďkami“, aj v nich a aj v nás…Lenže ako chrumkavá päťdesiatosmička reagujem svojím „Ad“ na Tvoj sympatický literárny útvar oveľa vážnejším tónom. Jednak svojím výstražným ukazovákom, jednak
takýmto verbálnym apelom:
Ak by sa v živote mojom mal ešte raz zopakovať hoc len miniatúrny splav toho druhu, na aký sa nakoniec vyfarbil ten NÁŠ, tak by som odporučila hlavnému organizátorovi, aby si pred štartom, a to v dostatočnom časovom predstihu, zadovážil, najlepšie prostredníctvom výberového konania, nejakého colníka s vycvičeným psom, so špecializáciou na bezomylnú identifikáciu ohnivej vody akéhokoľvek druhu, ktorý ju dokáže pri objavení okamžite, bez diskusie a námietok lodivodov, háčikov či porcelánov rozhrýzť na márne kúsky tak, že sa navždy zničí aj obal, aj obsah… Colník a pes je totiž jedinou zárukou, že všetka bagáž, /t.j. ľudia i veci,/ ktorá hodlá splaviť krásnu Moravu, sa podrobí dôslednej prehliadke a výsledok bude zaručený a čistý… Bez tohto opatrenia si už v budúcnosti netrúfam ani na Moravu, ani na žiadnu inú rieku. Čo je moc, to je veľa a som len slabá žena, ktorá zvodom ľahko podľahne…A potom sa môže stať, že prichádzam o všetko podstatné: napríklad o krásu Moravy, hoci sa v nej kúpem dobre, že nie za bodu mrazu, alebo neviem, kedy Pali vyskočí z lode, aby ju zachránil pred vykotením, prípadne sa veziem hanebne ako porcelán na úseku, ktorý si vždy rada vychutnám a ktorý býval pre mňa vždy takým malým sviatkom: trasa Devín a naša milovaná útulná zátoka… Tak prosím, ak je možné, nabudúce opatrnejšie… Napriek všetkému: Žužu, jedno predsa len viem bezpečne: že zbrusu nový loďáčik, ktorý si mi dala do opatery, vyzeral pri navrátení pomerne nedôstojne, za čo sa Ti hlboko ospravedlňujem a sľubujem Ti, že pri najbližšom prísune dôchodku si ho od teba odkúpim – ak budeš „za“…
Moji milí – dnes bezpečne viem, že žlčníkový záchvat nie je žiadna sranda…Na druhej strane ale neviem, kde sa mi vzala na ľavom boku rozmerná modrina, ktorá kazí moje krásne tohtoročné opálenie. Neviete, kto mi tak veľmi ublížil ? Ak aspoň tušíte, volajte prosím na známu adresu…Už som fit, hoci mi to trvalo niekoľko dní, pokým som sa dostala celkom spod vplyvu nášho spoločného zážitku a opäť som sa stala človekom…
Napriek uvedenému – Ad: Ďakujem Vám všetkým ! Veď mohlo byť aj horšie!!!
Hanásek