Slovákov seriál z Chorvátskeho mora

Pred týždňom sme s Jožim urobili „seriál“, teda po skoro troch rokoch zopakovali výjazd na seakajakoch na more do Chorvátska! A pridal sa k nám aj Palino. Oproti predchádzajúcej plavbe koncom septembra bolo tentokrát všetka vegetácia na ostrovoch zelená, ani sezóna ešte nezačala, všade bol celkom kľud, čo nám celkom vyhovovalo. Teplota vzduchu bola optimálna: cez deň cca 24″C, v noci cca 13″C. Voda mala teplotu oproti turist. portálom nie 21″C, ale iba 18″C, a dvakrát bol aj protivietor, ten návratový v nedeľu až 7m/s.
Akcia prebehla bez závad, ale bolo to fyzicky, a pri vetre aj technicky pomerne náročná. Ale v trojici ide všetko lepšie. Dokopy sme prepádlovali za štyri dni 100km. Len pre zaujímavosť prvá a zároveň „najostrejšia“ etapa trvala cca 7 hod a merala 37,4 km. A na protivietor s vlnami medzi ostrovmi Zverinovac a Dugi otok len tak skoro nezabudneme!

IMAG2167

Prebehlo to ako blesk, ani sme sa nenazdali a už opäť zarezávame v konzumnej spoločnosti.

Takže boli:
1.Perfektné večerné a raňajšie posedenia, Jožo ako šéfkuchár sa opäť vyznamenal, my  s Palinom sme robili iba pomocné sily v kuchyni.

2.Mali sme samé delikatesy, napríklad Palino sa vyjadril, že o.i. chodí s Jožom na splavy aj kôli jeho Granadier maršu- čo môžem aj ja potvrdiť!
Domáca klobása a slanina, ktorú doniesol Palino niekde z východu bola excelentná- chutila zrejme aj miestnemu zdivočelému kocúrovi, ktorý nám v noci odtiahol dve nožičky. Ešte nad ránom som počul ako to oslavuje s kočkami. Z „iontových“ nápojov ma zaujalo červené Tirapcu v krabici (kôli váhe). K cigáram najlepšie sadlo! Hoci Gregorys whisky a slivovice z Jožovho a Palinovho zdroja boli tiež výborné. Ako lieky na „bezradnosť“ fungovali úplne vynikajúco- ale podotýkam iba na táboriskách, len keď sme „nešoférovali“!

3.Úplne exotické bolo pre mňa prvé táborisko, priamo na rozhraní Jadranského mora a vnútorných zálivov. A pomerne dlhý kontakt s otvoreným morom, a  vôbec celá scenéria. Exotické bolo rastlinstvo- dreviny aj kvetiny, celé pobrežie v kontakte s otvoreným morom bolo dramaticky vyšľahané vlnami. Na brehu boli celé koberce z vyplavených vysušených rias- dobre sa na nich spalo. A obrovským zážitkom bolo pre nás doprevádzanie delfínmi a tuniakmi. Zo seakajakov sme delfíny zažili všetci po  prvý krát. Celý čas nás sprevádzalo mohutné pohorie Velebit- tretie najvyššie v Chorvátsku. A celý čas sme sa aj modlili, aby z neho na nás nespadla povestná bora! To by bolo úplne iné café, ako tých zopár „vetríkov“ počas našej plavby!

4.Hoci ešte nie je sezóna, mali sme možnosť navštíviť aj miestne taverny- konoby. Tá v prístave Ist sa nám stala povestnou! Miestneho kamenára Branka (veľmi zachovalý a doteraz pracovne aktívny sedemdesiatnik, v mladosti študoval navyše v ČSSR, a celkom slušne vie po česky a slovensky) totiž uchvátila Jožova pirátska šatka! Potrebuje totiž práve takú – ako doplnok pod klobúk k dalmatínskemu kroju! Všetko je už vybavené. Jožo mu  ju posiela! Len nás to zdržalo, a museli sme závažne zmeniť náš program plavby. Nepreplávali sme Virsko more smerom na ostrov (otok ) Pag, ale začali sme sa vracať bezpečne pozdĺž ostrovov. Aj tak neľutujeme, lebo takéto  stretnutia s miestnymi ľudmi sú veľkým zážitkom.

5.Návrat naspäť už bola vcelku pohodička, až na ten vietor 7m/s, s cca 70cm vlnami, a s nepretržitým 2 hod pádlovaním cez 8,3 km širokú úžinu medzi ostrovom Ugljan a cieľom v Petrčane.

6.Opäť sme to „rozchodili“ v konobe v Petrčane, a potom už nasledovala len 9 hod jazda do Bratislavy.

7.Pre všeobecné info ako „skúšobný jazdec“ uvádzam, že som mal požičaný lodeničný seakajak Narpa a pádlo Wolferine. Kajaku vystavujem známku z  5 možných bodov- 3. Je dosť pomalší ako mali chalani (napr. Prijon Baracuda), a na moju váhu aj zbytočne široký, + 10 cm na každú stranu. Ale treba poznamenať, že niekomu to môže vyhovovať, a na vlnách bol slušne stabilný. Pádlu dávam známku 2, je príliš mäkké, a list ma podivuhodne prehnutý. Ale zase pomer cena vers.výkon je výhodný.

Tak poslúchajte!, a pre obrazové info klik na:

https://picasaweb.google.com/aveslova/2015050710AkoSmeSJozomAPalinomSkoroOboplavaliVirskoMore?authkey=Gv1sRgCOqD5fPsuNiB2wE

B.r.

PS

Poznámky:

a)Ospravedlňujem sa za zníženú kvalitu fotografií. Mobil nie je fotoaparát.

b)A treba uviesť, že sme mali hneď na začiatku konflikt s vodnou políciou- jedovatý nadporučík, s tromi pištoľníkmi na veľkom hliadkujúcom člnom nás vyhnal k brehu, s tým „že nesmieme križovať medzi ostrovmi, ale sa len plaviť 50 m od brehu“- to by znamenalo úplnú likvidáciu nášho programu! Našťastie ale zmizli, a keď sa vyštudovaný námorný kapitán Palino dovolal na kapitanát do Zadaru, všetko bolo inak. Aj tak sme pri traverze na ostrov Ugljan tŕpli, či sa hliadka neobjaví! Do budúcna bez Oficiálneho stanoviska z chorvátskeho ministerstva turistiky so seakajkami do Chorvátska ani krok!

Ako som bol s Ducom 5 dní na mori

Ideme na ostrov Pag v Chorvátsku, dostal som od Duca stručnú odpoveď na otázku, kedy a kam ma už konečne vezme na to more. Bola to pravda, ale na mieste sa ukázalo, že len čiastočná. Trojčlennú posádku v aute dopĺňal ešte Stando a z Lodenice v Karlovej Vsi sme mali vyraziť v utorok o 19-tej. V tom čase ešte Duco nakupoval v Lidli a na jeho ospravedlnenie musím dodať, že aj tekuté zásoby. Stando si tiež vysvetlil čas odchodu po svojom, a keď som chcel oboch naložiť do auta, tak Duco triedil proviant na ,,ideš – nejdeš“ a Stando zasa ten svoj nie a nie zbaliť – napokon mu, na moju radosť, výdatne pomohli Kulačka a Vilma. Nezvládli akurát jeho predpotopný benzínový varič, ktorý sme hneď za Bratislavou vyrazili z auta, lebo po 8 hodinách jazdy by sme boli riadne nafetovaní. Benzínový smrad skončil v batožinovom priestore standovej lode.

 

21.6. – utorok

Vyštartovali sme o 21.00. Ešte pred tým nám Alino urobil spoločnú fotku a neveriacky sa Standu pýtal, či vie na akú pádlovačku sa s Ducom a so mnou vydal. Stando zjavne nechápal, veď vraj more je hlavne o plážach, kúpaní a zastávkach v krčmách. Nebol už čas túto tému rozoberať, ale najvyšší na odchod. Chlapci sa v aute celkom vyspali, a s niekoľkými prestávkami som o 5.00 ráno došoféroval do prístavu trajektu na ostrov Pag v Prizne. Zaľahli sme, Duco so Standom na mólo, ja na lavičku. Z tej som sa po hodine skotúľal, našťastie na Duca a nie do mora.

Druhé auto s posádkou Martin, Milan a Dáša prišlo do prístavu včas na dohodnutý trajekt o 7.30. Keď sme sa blížili k Pagu, zaskočil ma pohľad na ostrov: vyzerá ako mesačná krajina. Deprimujúca pustatina a ako sa neskôr ukázalo, podobný zjav mali aj iné ostrovy. Totiž som sa práve dozvedel, že sa nejdeme člnkovať bezpečne popri Pagu, ale plán je krížom morom z ostrova na ostrov, až kam nás oči, čas a počasie zavejú.

22.6. – streda (20,5 km na vode)

Spoľahnutý na Ducove skúsenosti sa opatrne vydávam z prístavu Šimuni, kde zanechávame autá, za kamarátmi. Len čo sme vyplávali z Mariny, už hľadajú krčmu. Pri prvej zastávke z kajaku nevystupujem, napokon nebolo ani treba, lebo bolo zapreto. Druhá zastávka bola úspešnejšia, a keďže vystupujem tiež, vítajú ma do kolektívu. Dávame po dve pivá, Dáša pije vínový strek ako počas celého výletu. Plavba pozdĺž Pagu je dosť nezaujímavá a prešoférovaná noc sa prejavuje – osamotený začínam zaspávať s pádlom v ruke. Keď už hrozilo, že mi klesne hlava vari až do mora, vyloďujem na breh a dávam si ,,šlofíka“. Partiu dobieham v ďalšej dedinke, kde márne hľadajú krčmu a znova čo-to podriemem.

Konečne opúšťame Pag a križujeme more. Držím sa Duca, čo mi sily stačia. Na ostrove Maun kotvíme v prvej dobre vyzerajúcej zátoke. Nazvali sme ju U potkanov. Totiž, keď sa zvečerilo, malé hlodavce začali sondovať naše zásoby, liezli po spacákoch a nožnými a ručnými smečmi sme ich vracali do kríkov. Všetko mam zavreté v lodi, takže u mňa neuspeli, ale u Dáši našli voľne prístupné jablká – asi im chutili ako Standov spacák, ktorý tiež rozhrýzli. Po príchode do lagúny si každý zaplával, čo to navaril a Dáša pozývala na dobré červené – to som už neokúsil, po prebdenej noci som v momente zaspal.

23.6. – štvrtok (27 km na vode)

Na druhý deň sa k nám mala pridať ďalšia trojica – Matúš s dvoma Zuzkami. Najkratšou trasou sa mali dostať na Maun, kde im pôjdeme oproti. Osudne (?) zmeškali trajekt a tak naša Ducova trojka sa vydáva poznávať široké more s malými nezaujímavými ostrovmi a potom oboplávať veľký ostrov Olib a nájsť na ňom pre všetkých vyhovujúcu zátoku na spanie. Martinova trojka pokračovala v rannom ničnerobení a neskôr sa vydáva oproti zmeškancom. S Ducom sme už dávno na vode, ale Standovi robí rýchle balenie a rýchly presun zmätok v duši morského plážového tuláka. Osamoteného na mori ho navštívia dva delfíny, upustia od hry s plastovou hračkou, zafučia a odplávajú. S Ducom križujeme more, okukávame ostrovčeky, na ktorých Chorváti vyviezli ovce (ktovie čo spásajú?), prezeráme zátoky Olibu, nájdeme vyhovujúcu pláž, Stando nás nachádza až v meste Olib pri druhom pive. Keď k nemu chlapci začínajú pridávať travarice, po druhej unikám na pláž a budujem tábor. Lagúnu sme nazvali U klieštice.

Duca (bez okuliarov – zostali v krčme) a Standu priveje more v dobrej nálade po štyroch pivách a štyroch travariciach až podvečer a budujú ohnisko. Dávno spím, keď ich v Adamovom rúchu pri ohni a pri požívaní návykových látok prekvapí ranger a rangerka. Dôrazne pripomenú zákaz kladenia ohňa, Stando sa zasa snaží s rangerkou radiť, čo má robiť s krvácajúcou ranou neďaleko ohanbia. Rangerka pred ,,Adamom“ radšej cúva. Standu pohrýzla nejaká miestna klieštica, a keď ju vytrhol, zostala rana asi ako cent a ešte aj na druhý deň z nej cícerkom krvácal.

24.6. – piatok (55 km na vode)

Tretí deň ráno sa dozvedáme, že šestica kamarátov je riadne ďaleko, takže určite nedodržia pôvodný plán, v ktorom naša trojka pokračuje. A my si, podľa Ducovho návrhu, skrátime päťdňový výlet na štyri dni, lebo pri športovom pádlovaní aj tak stihneme celú plánovanú trasu. Smerujeme na ostrohu Silby, odtiaľ križujeme more a navštevujeme najkrajšie ostrovy výletu – Západný, Stredný a Južný Grebeni. Prvé dva oboplávame, okrem lietajúcich čajok skáču pred nami zo skál do vody podľa Duca tučniaky, ale po analýze na fotkách ich Dáša určí za kormorány. Potom sa vraciame na začiatok Silby a pokračujeme pozdĺž pobrežia. Pri športovom pádlovaní a Standovom frflaní míňame krásne pláže. Skrátený výlet si žiada obete…

V krčme v ostrovnej dedine Silba sa dozvedáme, že počasie sa zhorší už večer, príde Bóra a v sobotu bude pokračovať. S pribúdajúcim vetrom bude teda náročnejšie oboplávať brucho ostrova, Stando dumá zohnať prevoz krížom cez najužšiu, 600 metrovú úžinu ostrova z dediny do dediny. Po dvoch pivách napokon netrhá našu trojku, lebo aj ktovie či by sme sa ešte stretli. Ešte nevieme ako sme s touto úvahou blízko k pravde. Pri odchode z krčmy dopláva šestica kamarátov. Oznamujeme im skrátenie nášho plavenia z piatich na štyri dni, zhoršenia počasia (neveria), urobím prvú a poslednú spoločnú fotku a zamierime proti silnejúcemu vetru. Brucho Silby nemá konca, potom smerujeme krížom na severnú časť Olibu. Tam s Ducom zisťujeme, že Stando je v nedohľadne. V jedinej lagúnke, ktorú objavujeme medzi skalami sa Duco rozhoduje stratenca čakať a ja pokračujem na ostrov Maun, kde mám podľa Duca nájsť v strede ostrova prieliv na druhú stranu. Nebol a keď pádlujem popri brehu na sever už sa krížom ku mne pridávajú aj obaja pekne pokope. Takto prídeme do krásnej zátoky na ostrohe ostrova, ale Duco velí pokračovať ďalej. Lenže po cca 2 kilometroch zisťujeme , že druhá strana ostrova sú len ostré skaly, vzbúrim sa a vraciame sa do zátoky. Je 18.00 h, načase niečo zjesť… Vybalíme a hľadáme úkryt pred silnejúcim a silnejúcim vetrom, hlavne ako vo fičáku uvariť cestoviny.

O 19.50 zavolal Ducovi Martin. Vraj to prehnali a riadne sa prehnali vzbúreným morom a vylodili sa na bezútešnom ostrove (asi Hrid Planiči), kde nevedia ako vo víchrici prežiť a prenocovať. Ak by sme dorazili do Mariny, máme im zabezpečiť nejakú loď, čo by ich vyzdvihla. Duco navyše zisťuje, že v sobotu sa ani my z peknej pláže ostrova Maun nedostaneme, takže operatívne ako správny veliteľ krízových situácií zavelí odchod – za desať minút. Naozaj sme sa za ten čas kompletne vybalení znova zbalili, prezliekli nočný úbor a o 20.00 sme už pádlovali proti víchrici, proti stále väčším vlnám do pribúdajúcej tmy. Na počudovanie krízovú situáciu zvláda aj Stando a je Ducovi v pätách. Strácajú sa mi napokon v tme a jediným svetielkom v boji s Bórou sú lampy verejného osvetlenia dedinky Šimuni na Pagu. Akoby sa ani nepribližovali. Konečne som takmer pri brehu, keď z tmy na mňa kričí Duco – pozbieral si obidve ovečky a ešte sme sa museli prebiť proti fičáku v lieviku prístavu. O 22.15 sme sa vylodili v Marine. Podanie rúk a kým dám sprchu, vyumývaný Duco už sedí pri pive. Štrngneme si naozaj na zdravie a dozvedáme sa, že šesticu kamarátov vyzdvihli policajní záchranári zo Zadaru a dovezú ich do Šimuni. Ale to je iná história. Naša, pôvodne päťdňová, sa skončila za dramatických okolností po troch dňoch s napádlovaním plánovaného počtu kilometrov.

25.6. – sobota

Cestou domov vynechávame trajekt Sv. Juraj a strmé serpetíny smerom na Senj a mierime z ostrova Pag na juh cez most k diaľnici. Cesta pohodová, len sa nesmie, ako tentoraz valiť z Velebitu Bóra. Kým sme tie hory prešli cez 5,5 kilometrový tunel na druhú stranu, niekoľkokrát nás takmer sfúklo do priepasti. Dalo sa ísť maximálne 40 km/h. Ešte hodinové zdržanie na Chorvátsko – Slovinských hraniciach (turistická sezóna sa začala) a po desiatich hodinách sme o 17.30 naspäť v Lodenici v Karlovej Vsi.

Juraj Pucher

Technický popis:

Dátum: 21. – 26. 6. 2011

Auto: Golf Variant, tri kajaky na streche

Trasa: 1395 km, priemerná spotreba: 8.5 l/100

Na vode:

1. etapa 20,5 km – červená
2. etapa 27 km – žltá
3. etapa 55 km – zelená

Stravovanie: keďže sme križovali more, aj 10 km trasu z ostrova na ostrov, a podľa výkonnosti sme mohli byť od seba vzdialení, čo sa aj stávalo, každý bol nezávislý s jedlom, varičom, vodou.

Chýbajúce vybavenie: za dramatických okolností nočného pádlovania vo vetre a veľkých vlnách, s čím treba rátať pri takých dlhých trasách mimo pobrežia, treba mať vodotesné signálne lampy, mobil vo vodotesnom vaku na krku a číslo na miestnu záchrannú službu, šnúru pripevnenú na lodi na priviazanie, náhradné pádlo a vôbec kvalitné pádlo, na ktoré sa dá vo vetre a veľkých vlnách spoľahnúť. Takisto kvalitnú neoprénovú špricku.
Nepodceňovať: vietor, bočný je riziko, treba vždy smerovať špicou proti vlnám pokiaľ sa dá , treba prispôsobiť aj spôsob pádlovania vetru, a tiež treba mať padlo priviazane o ruku. Vo vetre si človek nestihne ani nos utrieť pripadne sa obzrieť dozadu.

Juraj

20110718-073510.jpg

20110718-073522.jpg

20110718-073533.jpg

20110718-073544.jpg

20110718-073651.jpg