Otváranie vody 2015

Ahojte vodáci!

1. OTVÁRANIE VODY bude už teraz v Sobotu 21.III.2015 na Morave.

2. Podľa hlavnej organizátorky Z.Hricovej sa bude splavovať Morava a Dunaj.
Smer do vlastných lodeníc. Naväzovanie v Dunajčíku o 8,00 hod a vo Švédskych domkoch o 9.00 hod. Zohrievanie pri táboráku na rkm 1874. Cena za dopravu cca 7 €.“

3. Takže pre účastníkov z našej lodenice platí naväzovanie (aj vo vlastnej réžii dovoz lodí!) 
– vo Švédskych domkoch (Parkovisko pri Novej Lodenici UK) o 9.00 hod.

4. Takže neváhajte a prihlasujte sa , lebo veľkosť autobusu a vleku je obmedzená. Prihlášky prijímam mailom do piatku 20.3.2015 do 14.00. 

B.r.
PS

  

Otváranie vody 2012

Pozdravujem vospolok!

Posielam na spestrenie ako bolo „mojím pohľadom“ na Otváraní vody r.2012!

Bolo vynikajúco! Veď uznajte za 5.- € a All inclusive!

V tom:

-doprava: BA – Vysoká pri Morave,

-koláče ktoré napiekli dievčatá,

-zemiakové placky ktoré zas napiekli „on line“ na pláži chlapci zo Záhoria,

-aj víno sa našlo a iné iontové nápoje,

-aj počasie bolo nádherné,

-aj Morava mala optimálny a rýchly stav,

-aj bol umelecký program v podobe otužileckého striptease pre dámy aj pánov…

Po dlhšom čase som opäť postretol kamarátky a kamarátov.

Ťažko sa odchádzalo z nemeckej pláže, ale na druhej strane to bol veľmi dobrý štart do sezóny!

Údaje:

Morava_prietok 200m3/s_Teplota vody +5,6° C,

Dunaj_prietok 2.300m3/s_Teplota vody +7.2° C,

Teplota vzduchu:+20° C

Celková dĺžka splavu pre vodákov končiacich v Karloveskom ramene: 32 km.

Osobitné poďakovanie patrí hlavnej organizátorke Zuzke H.!

Pre obrazové spravodajstvo klik na:

https://picasaweb.google.com/aveslova/20120317OTVARANIEVodySPLAVMoravyADunaja?authkey=Gv1sRgCIXQwdnmmvvd9wE

B.r.

PS

Otváranie sezóny

Koná sa dňa 17. marca 2012.

Splavovať sa bude Morava a Dunaj. Smer do vlastných lodeníc.

Naväzovanie v Dunajčíku o 8,00 hod. a vo Švédskych domkoch o 9,00 hod. Zohrievanie pri táboráku na rkm 1874.

 

Cena za dopravu cca 7€.

 

Extrémak

20120209-223648.jpg

Pozývame na tradičný extrémny splav Moravy a Dunaja do lodenice budúcu nedeľu 19. februára 2012.

Naväzovanie v petržalských lodeniciach o 8.00 hod.
Odjazd do Karlovej Vsi.
Tam je naväzovanie plánované na 9.00hod. na parkovisku Lodenice UK;
potom na Moravu k Starému bicyklu na r.km 11.

Opekanie na ľavej strane Dunaja na r.km 1874.

Prvosplav Bicyklovým BUSom s Kajakmi.

Nedá mi aby som sa nepochváli- a aj svojich kamarátov!
Urobili sme to minulú sobotu!
Využili sme mestský Bicyklový BUS a „sprvosplavili“ sme ho od konečnej po konečnú…No a potom hups do Moravy- návšteva rakúskej dedinky Markthof a cieľ po Dunaji v Karlovej Vsi…
Predtým sme splavili Dunaj z Karlovej Vsi na Tyršovo nám, no a potom s BUSOM za 2x hod.lístky na osobu a loď= 1,4 EUR na konečnú do D.N.Vsi.
Všetko ostatné je na:
http://picasaweb.google.com/aveslova/PrvojazdaBicyklovymBUSOMSKajakmiVSO20Juna2009?authkey=Gv1sRgCPWTmOPKod6CNQ#

Ako 1 fľaša iontového nápoja nestačila.

Oznamujem, že 6.OFICIÁLNY ROČ. PLAVBY NA HAINBURG bol úspešne USKUTOČNENÝ!

1. Opäť bolo výborne! Ba dokonca bola historicky najvyššia účasť- 10 ľudí na 9-tich lodiach a až v 6-tich kategóriách!

2. Stav vody na Devíne bol cca. 340 cm (Bratislavský limnigraf je v remonte, tam asi tak 410 cm), teplota vody 13ºC, vzduchu na poludnie 22ºC.

Výhony boli krásne zaliate, vrbičky vysoko, a k tomu slniečko, a dokonca slušný spodný vietor.

Pulzar na sútoku s Moravou bol kľudný, takže všetci sme pekne krásne pristáli na ostrohu, na rakúskej strane.

3. Prípitok „iontovým nápojom“, alias šampanským nemohol chýbať, ale vzhľadom k záujmu o akciu hainburskej protiplavby a o zápis do „superklubu hainburských protiprúdnikov“ budeme musieť do budúceho roka urýchlene hľadať sponzorov, lebo už sa ukazuje že 1.fľaša na prípitok je málo!

4. Na nábreží v Hainburgu v reštaurácii naozaj nechýbal ani wienerisch Schnitzel, ba ani Sacher Torte a ani ostatné osviežujúce nápoje!

Dokonca sa k nám pridali na splav do Bratislavy aj ďalší účastníci- a to Bryan z Paddler-u na K2 seakajak spolu so synom, ale bohužiaľ ich nemôžeme zarátať do t.r. absolventov Hainburgu…

5. Záver bol trochu adrenalínový.

Spolucítili sme najmä so Šeďom ktorý to spravil v novej kategórii na rýchlostnom kajaku- veľmi to labilnej lodi, a na nej teda stretnúť Twin City, alebo traverzovať tlačniaky s veľkými vlnami, prefukovanými popoludní už poriadne silným vetrom nebola maličkosť!

Aj preto sme to museli „rozdýchať“ v krčme Sophia- tentoraz už v kľude na brehu ramena.

6. Po uložení kajakov sme vyhodnotili akciu na lodenici- a rozhodli sme sa, že zahajujeme tréning na budúci rok!

7. Celková trasa- hore dole ramenom bola 2x 12,5 km, čistý jazdný čas hore u najrýchlejších bol cca 2:30 hod (z ramena sme vyrazili o 10:00 hod a v Hainburgu sme boli okolo 13:00, a to aj s 1/2 hod prestojmi!), dole ramenom to trvalo cca 1 hod.

Počet aktívnych účastníkov: 10=1 žena a 9-ti muži, počet lodí: 9, kategórií: 6.

8. Stav „superklubu hainburských protiprúdnikov“ za zvýšil z 20 na 22, z toho 1 žena a 21 mužov. Okrem kategórie K1 ženy zjazd, K1 muži zjazd, K1 muži slalom, C2 muži turist (rodičia s deťmi?),C4 muži (old boys),K2 muži (seakajak) a K1 muži (seakajak), pribudli nové kategórie: K1 muži rýchlostný kajak, a podkategória K1 muži slalom- originálny pretekársky kajak skrátený na minim súťažné rozmery!

9. Viac už povie digi-dokumentácia,len treba kliknúť na:

http://picasaweb.google.sk/aveslova/Hainburg6RocnikAleboAko1FlasaIontovehoNapojaNestacila?authkey=Gv1sRgCNbvg5-Wu_nECQ#

Bolo to opäť myslím si veľmi vydarené a pohodové, a dovidenia na budúci rok!

 

K Moravským radostiam.

Moje „Ad“- k Moravským radostiam zo dňa 6.sept.03

adresované najmä autorke Žužu, ale aj širšej verejnosti, aby bola v.o./rozumej „v obraze“/

Milá Žužu, keby som pred 14 rokmi písala správu o moravských radostiach ja, určite by som začala takto: Bolo fajn, bolo dosť tekutiny – aj pod našimi „loďkami“, aj v nich a aj v nás…Lenže ako chrumkavá päťdesiatosmička reagujem svojím „Ad“ na Tvoj sympatický literárny útvar oveľa vážnejším tónom. Jednak svojím výstražným ukazovákom, jednak
takýmto verbálnym apelom:

Ak by sa v živote mojom mal ešte raz zopakovať hoc len miniatúrny splav toho druhu, na aký sa nakoniec vyfarbil ten NÁŠ, tak by som odporučila hlavnému organizátorovi, aby si pred štartom, a to v dostatočnom časovom predstihu, zadovážil, najlepšie prostredníctvom výberového konania, nejakého colníka s vycvičeným psom, so špecializáciou na bezomylnú identifikáciu ohnivej vody akéhokoľvek druhu, ktorý ju dokáže pri objavení okamžite, bez diskusie a námietok lodivodov, háčikov či porcelánov rozhrýzť na márne kúsky tak, že sa navždy zničí aj obal, aj obsah… Colník a pes je totiž jedinou zárukou, že všetka bagáž, /t.j. ľudia i veci,/ ktorá hodlá splaviť krásnu Moravu, sa podrobí dôslednej prehliadke a výsledok bude zaručený a čistý… Bez tohto opatrenia si už v budúcnosti netrúfam ani na Moravu, ani na žiadnu inú rieku. Čo je moc, to je veľa a som len slabá žena, ktorá zvodom ľahko podľahne…A potom sa môže stať, že prichádzam o všetko podstatné: napríklad o krásu Moravy, hoci sa v nej kúpem dobre, že nie za bodu mrazu, alebo neviem, kedy Pali vyskočí z lode, aby ju zachránil pred vykotením, prípadne sa veziem hanebne ako porcelán na úseku, ktorý si vždy rada vychutnám a ktorý býval pre mňa vždy takým malým sviatkom: trasa Devín a naša milovaná útulná zátoka… Tak prosím, ak je možné, nabudúce opatrnejšie… Napriek všetkému: Žužu, jedno predsa len viem bezpečne: že zbrusu nový loďáčik, ktorý si mi dala do opatery, vyzeral pri navrátení pomerne nedôstojne, za čo sa Ti hlboko ospravedlňujem a sľubujem Ti, že pri najbližšom prísune dôchodku si ho od teba odkúpim – ak budeš „za“…

Moji milí – dnes bezpečne viem, že žlčníkový záchvat nie je žiadna sranda…Na druhej strane ale neviem, kde sa mi vzala na ľavom boku rozmerná modrina, ktorá kazí moje krásne tohtoročné opálenie. Neviete, kto mi tak veľmi ublížil ? Ak aspoň tušíte, volajte prosím na známu adresu…Už som fit, hoci mi to trvalo niekoľko dní, pokým som sa dostala celkom spod vplyvu nášho spoločného zážitku a opäť som sa stala človekom…

Napriek uvedenému – Ad: Ďakujem Vám všetkým ! Veď mohlo byť aj horšie!!!

Hanásek

Ako sa stará Regena spustila.

Moravské radosti, alebo ako sa stará Regena spustila.

Keby som túto správu písala pred 14 rokmi začínala by: „Kde bolo tam bolo, po páde železnej opony sa vybrali členovia TJ TATRA REGENA v zložení predseda Pali, Otko, Vlado Trebichav, Stančo, chrumkavá Hanásek a začínajúca vodáčka Žužu a ich priatelia splaviť Moravu. V jednu sobotu naskákali do svojich žiguláčikov a škodoviek, lode naložili na strechu a poď ho za dobrodružstvom. ………..“

Dnes však píšem toto: „Po nostalgických stretnutiach na Petržalskej strane Dunaja v auguste sa doživotný predseda (d.p.) Pali, tato Otto , tato Vlado, rentiérka Hanásek, Stančo s časťou rodinky a ja (t.č. tajomníčka Žužu) dohodli, že sa spustia spolu s priateľmi dolu Moravou až do lodenice. V jednu septembrovú sobotu hneď ráno o 8,00 hod sme mali nástup v lodenici. Na prekvapenie ani d.p. Pali (medzi nami prezývaný aj „stratus gazus“) neprišiel neskoro ako to u neho býva zvykom (doviezol ho tato Otto). Vzhľadom na dlhú prestávku niektorých členov, ako aj na objektívne príčiny naše naloďovanie trvalo trochu dlhšie. S vlekom plným nových plastových lodí (nazývaných aj VIVA), novej vydry a jednej pramice sme sa v počte 17 osôb z toho 7 detí a 10 dospelých vybrali splaviť Moravu (20 rkm) a Dunaj (8 rkm). V super autách super nacvakaní podávajúc si nápoje, ktoré zdvihnú náladu sme dorazili do Vysokej na Morave. Tu vyložiac lode pri brehu ženská časť posádky a deti zostali v základnom tábore a mužská časť išla odložiť super autá do úschovy ku svokrovi Paliho kolegyne. Samozrejme, že odloženie áut sa nezaobišlo bez následnej návštevy spoloč. zariadenia (v totalite nazývaného krčma) a následnej konzumácie nápoja nazývaného Fernet. A od tejto chvíle splav bola spoločenská udalosť s ochutnávkou „lihuprostých“ nápojov vyrábaných na Slovensku a v Čechách. Len poniektorí (a k nim som patrila aj ja) museli nasucho pregĺgať, bolo treba ísť aj po tie autá. Pitný režim bol dodržaný, len stravovacie návyky sme podcenili. Nádherná voda, dobré počasie, rybári, deti čúrajúce z lode a protivietor nás sprevádzali po celý deň. Všetko dobre dopadlo, živí, zdraví a veselí sme sa vrátili. Dokonca aj presun áut sa zaobišiel bez problémov a tak sme sa dohodli, že si to zopakujeme.

Tak ahoj niekedy………

Žužu

P.S. Postrehy:
Keď idete s d.p. Palim nemá zmysel s ním pretekať, on musí byť vždy prvý a vo všetkom.
Aj keď idete len na jeden deň, jedlom sa nabaľte aspoň na tri !
Nekupujte Fernet z liehovarov v Leopoldove !

Otváranie sezóny Morava – Dunaj

Termín

23. 03. 2003

Tak toto si myslím, že je dosť veľký nezmysel. Aká sezóna , aké otváranie. Kto ju zatvoril ? A prečo ? Kto mu to dovolil ? A komu sa za to bude zodpovedať ? To si mám zakaždým rozbiť nos, alebo držku, keď idem na vodu a nevšimnem si, že ju niekto zamkol alebo zatvoril sezónu ? Ešteže pre istotu nosím šperhák so sebou.
Nuž ale, tak to bolo písané v celoslovenskom kalendári vodáckych podujatí, tak teda budiž tak. Sezame otvor sa, či sezóna otvor sa!

Keďže som člnkoval aj v sobotu, zdalo sa mi to rozumné pokračovať v tejto bohumilej činnosti aj v nedeľu. Pôvodne som pre toto našiel aj spolupáchateľov. Traja boli z našej lodenice Peter, Marek a Ines. Okrem nich konšpirovali pôvodne aj Marcel s Jankou. Ráno však nejakú hodinku pred odchodom som našiel od Janky zmeškaný hovor na mobile. Môj šiesty nezmysel mi nahováral, že nepôjdu. Nemýlil sa. Čisto formálne a zo slušnosti som pre istotu zavolal a Janka mi oznámila, že ráno bolo mínus päť, a že si to teda rozmysleli. Doporučil som jej nech vyberie teplomer z mrazáku . Mne sa tiež stáva, že neviem čo kam dávam a potom veci nachádzam na najnezmyselnejších miestach. Doporučoval som skúsiť teplotu tak za hodinku, určite bude aj plus päť. Nedala sa presvedčiť a trvala na mínus päť.

To, že bolo mínus päť, považujem aj tak len za vysokorozohranú spravodajskú hru spravodajských služieb a amerikanistickú propagandu a demagógiu. Tak som teda vyrazil bez nich. Vzhľadom na fakt, že žiaden zo supermarketov nemal akciu na háčika, som išiel v kanojke sám. Na lodenici som postretával pár známych z iných lodeníc, ktorý už čakali na kupodivu dochvíľny autobus z dolniakov so štyrmi člnkami. Tu na horniakoch sme však vlek zaplnili dostatočne a vyrazili smerom k Vysokej. V autobuse sme rozohrali partiu populárnej hry s figúrkami: Človeče opi sa a mnohí v nej veľmi úspešne pokračovali aj na vode od problematickej artikulácie až do nemoty.

Bol nádherný jarný deň a my sme sa nijak zvlášť nehnali. Pohoda. Morava mala v celku dosť vody a dobre tiekla, tak sme dosť samosplavovali. Našu lodnú premávku riadili občas policajti hliadkujúci na motorovej kocábke. Toť totog novinka. Neviem či je to ich nejaké nové huncútstvo, alebo protimigračné opatrenie alebo či to vyvolala tá idiotská vojna. Pokiaľ viem snažili sme sa s nimi nemať žiaden konflikt. Keď nás samosplav prestal baviť, sme aj chvíľku potiahli, ale toto hrhrhr nám dlho nevydržalo a tak sme zase samosplavovali. Väčšinou sme sa držali pokope v našom poslaneckom klube z KVŠ-ky: Marek s Inés v kanojke, ja v kanojke a Peter na kajaku.
Výjazd na Dunaj sme absolvovali tiež pospolu a na Nemeckej pláži sme sa pristavili na obed. Peter rozjímal nad varičom ako je dnes krásne , ako je tu krásne a od samej rozkokoše zhodil svoj obed do piesku. Nič mu neostalo len ho pochovať do piesku postaviť malý kríž s nápisom: Tu odpočívajú cestoviny so syrovou omáčkou. Nech im je zem ľahká. Potom si opiekol slaninu : Nech jej je jeho žalúdok ťažký. Trochu sme s kamarátmi z okolitých lodeníc poklábosili, ukuli nejaké pikle, inšpirovali sa, konšpirovali sa a po odtrúbení veliteľského času 16.00 Zuzkou z Dunajčíka sme sa rozišli, či rozpádlovali do svojich prístavísk a lodeníc.
Myslí, že to bol celkom príjemne strávený víkend na vode, bez pracovných hogo-fogo a je mi nazvracanie , keď pomyslím na nasledujúci pracovný deň. Už sa však teším na ďalšie víkendy a chvíle na vode.

Ahoj

Ja

Moriaky na Morave

Zahájenie vodáckej sezóny športového klubu Vander a KVŠ zastúpených mojou maličkosťou a kamarátom Jožkom Pálešom.

Už od nepamäti trápi filozofov otázka: Čo bolo skôr ? Kajak, alebo kajakár ? Ťažko nájsť odpoveď na tento zapeklitý odveký problém. A ani ju nebudeme hľadať ale zmierime sa so skutočnosťou , že tieto dva fenomény v súčasnosti jestvujú spolu na zriedkavých geopatogénnych bodoch Zeme – zvaných lodenice a kluby.

A táto skutočnosť a fakt , že Pálešovci zaspali na lyžovačku , mali za následok, že sme zahájili vodácku sezónu 12. 1. 2002 roztopašným člnkovaním po rieke Morava a následne aj po Dunaji. Ináč by sme ju zahájili až 13. 1. 2002.

Po krátkych sprievodných panických prípravách sme vytiahli neše moriaky, nainštovali ich na strechu auta. Trochu sme sa pošmýkali ako koza po ľade. Dobrí ľudia nás povzbudili. Len smelo – pred rokom sa dvaja utopili, bububu, ľudožravé kryhy, kosiše winter…. Takto posmelený sme sa vydali v ústrety veľkému polárnemu dobrodružstvu.

Vo Vysokej mala najväčšiu radosť Natálka keď sa povozila v moriakoch po snehu z hrádze. Cca o poljednej sme sadli do člnkov a hurá na Prešpork. Čakalo nás 18 km po Morave a pár po Dunaji. Plavba bola kľudná a ničím nerušená. Náhodný okoloidúci mali tendenciu dostať infarkt a dávali sa na zbrklý útek – boli to všetko slabšie nátury – labute , kačice , kormorány.
Pri železničnom moste Jozef dostal geniálny nápad.Vyskúšajme pohostinnosť rakúskych bás. Mali sme v úmysle pristať na piliery a zapáliť tam oheň zaúčelom obedu. Nestihli sme.

S ohlušujúcim dupotom sa prihnal chrabrý muž zákona, neochvejný strážca hraníc a nášho kľudného spánku. Keby to bola žena , možno by z toho bol malý pohraničný styk. Takto z toho bol malý pohraničný konflikt. Vyviazli sme z neho so zdravou kožou a peňaženkou. Pri zákonej legitimácii mu Jožo privodil ochladenie pracovnej horlivosti – prepadol sa jednou nohou po koleno do ľadu. Možno to bolo naše šťastie lebo, lebo dospel k názoru , že sme dosť inteligentný, aby prímerie sme uzavreli pohovorom. Tak sme si pohovorili, popýtali sme sa na pracovné príležitosti u hraníc – nikdy neviete , kedy vám zamestnávateľ povie: Ďakujem , do videnia. Potom sme pokračovali už v nikým nerušenej plavbe. Blízko Devínskej sme si dopriali teplý obed. Zujímavé bolo, že veškeré lanovie, loďáky, chňapky mali tendenciu krehnúť a lámať sa. Už ani tie dnešné materiály nie sú to čo bývalo. Podarilo sa nám doplaviť do ústia na Devín, kde sme sa pokochali západom slnka a spustili sme sa do zátoky. Možnosť preveriť moriaky na vlnách nám umožnili veľké opachy na Dunaji. Cez hraničný mostík sme prerazili do zátoky. Skoro došlo k prestrelke medzi nervóznymi poľovníkmi a nami. Čosi splietali o plavebnej dráhe a bohviečom ešte. Pýtam sa: Ako môže duševne labilný a vyšinutý človek dostať zbrojný pas.

Prebili sme sa ľadmi cez zátoku k našej rampe kde nás čakal uvítací výbor v Alenkinom zložení. Ludia viete vy vôbec na čom korčulujete? Obdivujem Vašu odvahu. Našu – Jozefovu radosť zo športovoturistickocestovateľského zážitku skazilo to , že nemyslel nato, že kde prejde 60 kilový Gazda, 90 kilový Páleš nemusí. Člupol do bahna. Toto však určite privolal pomstychtivý pohraničiar. Dovliekli sme člnky k lodenici a zahájili sme proces rozmrazovania seba samých vareným vínom, ale hlavne člnkov, ktoré vypadali ako keby boli do skla zaliate. Tie sme vínom však radšej neoblievali . Nebojte sa.
Trochu sme si posedeli v družnej debate, pospomínali na mladé časy, posušili sa. Jožkovi medzitým doručili náhradnú obuv a zase bolo všetko v suchu a boli sme nesmierne tešivý.
Najväčšiu radosť však mala Gabika, ktorej zrejme nestačilo predvianočné upratovanie a vyčíňala aj na lodenici. My v jej veku……..

Takže priatelia zase niekedy do skorého člnkovania.

…. toto keď raz budem rozprávať svojim deťom……….

Ja – zbožej vôle vodák a hlava namazaná.