Preskočiť na obsah

Rudava 2002

5.4.-7.4.2002 Rudava

Po vlaňajšej absencii sme opäť išli splaviť Rudavu z Plav.Podhradia do Levár. Organizátorom bol Ludvík Zeman z Vinohradov. Tentoraz nás však bolo naozaj neúrekom, 12 kanojek a jeden gumák. Janko zobral svoje auto, lebo my sme sa už do dodávky vraj nezmestili a tak sme cestovali v piatok podvečer spolu s Ivanom Saskom a Gabikou. Na fleku sme postavali stany, vyzeralo to ako pravá Petržalka. Stan na stane, takmer pred každým vchodom parkovalo auto. Dokonca sa muselo premiestniť ohnisko, aby sme sa všetcia okolo pomestili. Ludvo a Červík vytiahli gitary, Ringo basu a už sa muzicírovalo do neskorých nočných hodín.

Ráno sme sa zobudili do celkom slušnej zimy. Voda v bandaskách bola zamrznutá. Pri ohni však bolo teplo. Vodiči išli zaviesť autá do Studienky a my ostatní sme sa nachystali na vodu. O 11 hod sme vyrazili. Popadaných stromov bolo ako obvykle. Gabika sa hneď na začiatku šmykla na brehu a do pol stehien člupla do vody. Špárovci asi po hodine plavby prederavili loď, Elenka túžila po kolíku ktorý bol naozaj pevný. Skrátka vybrala si kvalitu a kolík prerazil dno. Výsledkom bola diera o priemere 3 cm. Našťastie niekto mal lepiacu pásku a nejako to polepili. S Jankom sme obdivovali malý gumový kajačik, resp. majiteľa, ktorý to mal ako adrenalínový šport. Prepichnem či neprepichnem? Kam doplávem? 3x lepil a nakoniec pred Studienkou sa aj cvakol. Bola riadna zima, z neba poletovalo čosi biele. Nebol to ani popol ani čerešňové lupienky z kvetov. Keď zafúkalo, tuhla som v práve nachadzajúcej sa polohe. Aj som posledný km chcela ísť pešo po brehu. Našťastie sme sa nekúpali a o pol piatej sme prišli na táborisko. Veľká vatra, teplý fazuľový guláš spolu s horúcim čajom a nejakým dobrým pitím roztopili naše skrehnuté telá. Prišli nás pozrieť i Zolo a Jaro Onufer so Zdenkou a dcérkou Silviou,  ale i Pálešovci s Natálkou. Príjemne sme pokecali. Medzitým Brezičkári a kapela išli do krčmy, čo nezaregistroval Červík a preto narobil trochu rozruchu s jeho abstinenčnými príznakmi. Ešte dlho som sa prevaľovala v spacáku, bolel ma celý chrbát, krk a hlava. Až nad ránom som dobre zaspala.

Rozhýbaná krčná chrbtica sa neukľudnila ani celé nasledujúcu doobedie. Až na vode sa mi uľavilo. Opäť sme vyrazili o 11 hod, pričom autá s vecami ostali v Studienke. Plavba bola pokojná, už nebolo treba ani veľmi preliezať stromy. Pri brode sme si urobili ohník a naobedovali sa. Do Levár sme prišli asi o 15:30 hod. Chlapci išli po autá, my sme zatial vyčistili lode a opalovali sa na slniečku. Špáro do mňa chvíľu rýpal, asi Elenka už bola pre neho nezaujímavá a Frčko sa venoval Zoretke.

Ešte sme sa zastavili v Stupave v krčme, kde sme ukončili vydarenú akciu.