Pred týždňom sme s Jožim urobili „seriál“, teda po skoro troch rokoch zopakovali výjazd na seakajakoch na more do Chorvátska! A pridal sa k nám aj Palino. Oproti predchádzajúcej plavbe koncom septembra bolo tentokrát všetka vegetácia na ostrovoch zelená, ani sezóna ešte nezačala, všade bol celkom kľud, čo nám celkom vyhovovalo. Teplota vzduchu bola optimálna: cez deň cca 24″C, v noci cca 13″C. Voda mala teplotu oproti turist. portálom nie 21″C, ale iba 18″C, a dvakrát bol aj protivietor, ten návratový v nedeľu až 7m/s.
Akcia prebehla bez závad, ale bolo to fyzicky, a pri vetre aj technicky pomerne náročná. Ale v trojici ide všetko lepšie. Dokopy sme prepádlovali za štyri dni 100km. Len pre zaujímavosť prvá a zároveň „najostrejšia“ etapa trvala cca 7 hod a merala 37,4 km. A na protivietor s vlnami medzi ostrovmi Zverinovac a Dugi otok len tak skoro nezabudneme!
Prebehlo to ako blesk, ani sme sa nenazdali a už opäť zarezávame v konzumnej spoločnosti.
Takže boli:
1.Perfektné večerné a raňajšie posedenia, Jožo ako šéfkuchár sa opäť vyznamenal, my s Palinom sme robili iba pomocné sily v kuchyni.
2.Mali sme samé delikatesy, napríklad Palino sa vyjadril, že o.i. chodí s Jožom na splavy aj kôli jeho Granadier maršu- čo môžem aj ja potvrdiť!
Domáca klobása a slanina, ktorú doniesol Palino niekde z východu bola excelentná- chutila zrejme aj miestnemu zdivočelému kocúrovi, ktorý nám v noci odtiahol dve nožičky. Ešte nad ránom som počul ako to oslavuje s kočkami. Z „iontových“ nápojov ma zaujalo červené Tirapcu v krabici (kôli váhe). K cigáram najlepšie sadlo! Hoci Gregorys whisky a slivovice z Jožovho a Palinovho zdroja boli tiež výborné. Ako lieky na „bezradnosť“ fungovali úplne vynikajúco- ale podotýkam iba na táboriskách, len keď sme „nešoférovali“!
3.Úplne exotické bolo pre mňa prvé táborisko, priamo na rozhraní Jadranského mora a vnútorných zálivov. A pomerne dlhý kontakt s otvoreným morom, a vôbec celá scenéria. Exotické bolo rastlinstvo- dreviny aj kvetiny, celé pobrežie v kontakte s otvoreným morom bolo dramaticky vyšľahané vlnami. Na brehu boli celé koberce z vyplavených vysušených rias- dobre sa na nich spalo. A obrovským zážitkom bolo pre nás doprevádzanie delfínmi a tuniakmi. Zo seakajakov sme delfíny zažili všetci po prvý krát. Celý čas nás sprevádzalo mohutné pohorie Velebit- tretie najvyššie v Chorvátsku. A celý čas sme sa aj modlili, aby z neho na nás nespadla povestná bora! To by bolo úplne iné café, ako tých zopár „vetríkov“ počas našej plavby!
4.Hoci ešte nie je sezóna, mali sme možnosť navštíviť aj miestne taverny- konoby. Tá v prístave Ist sa nám stala povestnou! Miestneho kamenára Branka (veľmi zachovalý a doteraz pracovne aktívny sedemdesiatnik, v mladosti študoval navyše v ČSSR, a celkom slušne vie po česky a slovensky) totiž uchvátila Jožova pirátska šatka! Potrebuje totiž práve takú – ako doplnok pod klobúk k dalmatínskemu kroju! Všetko je už vybavené. Jožo mu ju posiela! Len nás to zdržalo, a museli sme závažne zmeniť náš program plavby. Nepreplávali sme Virsko more smerom na ostrov (otok ) Pag, ale začali sme sa vracať bezpečne pozdĺž ostrovov. Aj tak neľutujeme, lebo takéto stretnutia s miestnymi ľudmi sú veľkým zážitkom.
5.Návrat naspäť už bola vcelku pohodička, až na ten vietor 7m/s, s cca 70cm vlnami, a s nepretržitým 2 hod pádlovaním cez 8,3 km širokú úžinu medzi ostrovom Ugljan a cieľom v Petrčane.
6.Opäť sme to „rozchodili“ v konobe v Petrčane, a potom už nasledovala len 9 hod jazda do Bratislavy.
7.Pre všeobecné info ako „skúšobný jazdec“ uvádzam, že som mal požičaný lodeničný seakajak Narpa a pádlo Wolferine. Kajaku vystavujem známku z 5 možných bodov- 3. Je dosť pomalší ako mali chalani (napr. Prijon Baracuda), a na moju váhu aj zbytočne široký, + 10 cm na každú stranu. Ale treba poznamenať, že niekomu to môže vyhovovať, a na vlnách bol slušne stabilný. Pádlu dávam známku 2, je príliš mäkké, a list ma podivuhodne prehnutý. Ale zase pomer cena vers.výkon je výhodný.
Tak poslúchajte!, a pre obrazové info klik na:
B.r.
PS
Poznámky:
a)Ospravedlňujem sa za zníženú kvalitu fotografií. Mobil nie je fotoaparát.
b)A treba uviesť, že sme mali hneď na začiatku konflikt s vodnou políciou- jedovatý nadporučík, s tromi pištoľníkmi na veľkom hliadkujúcom člnom nás vyhnal k brehu, s tým „že nesmieme križovať medzi ostrovmi, ale sa len plaviť 50 m od brehu“- to by znamenalo úplnú likvidáciu nášho programu! Našťastie ale zmizli, a keď sa vyštudovaný námorný kapitán Palino dovolal na kapitanát do Zadaru, všetko bolo inak. Aj tak sme pri traverze na ostrov Ugljan tŕpli, či sa hliadka neobjaví! Do budúcna bez Oficiálneho stanoviska z chorvátskeho ministerstva turistiky so seakajkami do Chorvátska ani krok!