Korzika po mokrých kameňoch, na bicykli, pešo a inak.

Zoznam účastníkov

Ducato:
Maťo – šofér na špagátiku
Mizo – šéf aligátor
Luciša
Saška
Mirino
Aďa
1.T Keysho – kto nám chýba???
2.T Smolík
Klára – zástupca českej menšiny

Primera:
Koki Puchi
Dottore, kurvaaniel Miro
3.T Šeďo
Miška

Štvrtok, 20.04.2000

Zraz dohodnutý na 15.00 nestíhame ani my, ani šofér. Okrem toho, nabaliť takú kopu vecí, kajakov, bicyklov, alkoholu a žrádla nie je maličkosť ani do takého veľkého auta ako je Ducato so záhradkou a prívesom. Vyrážame o 18.00, hranice prechádzame bez váženia a za veselého rozhovoru s rakúskym colníkom (fajčíte, drogujete, pijete, fetujete…?). Ešte cez prepchatú Viedeň a s občasným blúdením sa nezadržateľne rútime smer Livorno.

Piatok 21.04.2000

Do Livorna sme dorazili tesne pred príchodom trajektu a zistili sme, že máme veľký problém. Zdá sa, že všetci kajakári, cyklisti, motorkári a turisti sa rozhodli ísť na Korziku a všetky trajekty sú plné. Rozhodujeme sa radšej doplatiť a ísť expresnou, drahšou loďkou ako tráviť ďalší deň dorážaním už aj tak stenčených zásob piva a podopieraním šikmej veže v Pize.
Taliani majú však akúsi inú predstavu a význame slova expresný. Naloďovanie áut bolo spojené s 2 hodinovým meškaním a konštatovaním, že my jediní sa nezmestíme, lebo už nie je miesto. Slovenská reakcia na toto konštatovanie asi prekonala aj talianske, na ktoré sú tam určite zvyknutý. Smolík začal na nich jačať anglicky, Miro bez váhania slovensky. Neviem, či kombinácia týchto dvoch jakotov znie tak hrôzostrašne alebo tak hrôzostrašne vyzerali aktéri jakotu, v každom prípade sme sa nakoniec všetci šťastne zmestili. A tak sme konečne po 24 hodinách cestovania dorazili na Korziku. Privítali nás úzke cesty, pekné počasie, prestrieľané značky a, čo sme vtedy ešte netušili, málo vody.

Sobota, 22.04.2000

Konečne na vodu! Ako prvé sa ponúka na rozjazdenie Golo. Ľahká voda s jediným problematickým miestom trefne nazvaným vysávač. Ako nás upozornili účastníci minuloročného výjazdu, toto miesto je vhodné pre všetkých milovníkov strečingu. Jediný, kto tam mal trochu problémy bol Keysho. Pravdepodobne sa rozhodol, že lukostreľba je šport zaujímavejší ako kajakovanie. Vynoril sa ako Robin Hood s niečím, čo omnoho viac pripomínalo luk ako pádlo. Zvyšok výletu okrem lepenia už dávno rozbitej špice trávil zohýňaním a skákaním po pádle.

Aby sme dohnali čas zameškaný čakaním na trajekt, musíme splaviť ešte jednu rieku. Nie je to problém. Blízko Gola a vedľa nášho „českého“ kempu tečie Asco. Vody malo pomenej, ale veď nevadí, sprášime. Toto konštatovanie sa stalo heslom celého nášho pobytu na korzickom ostrove. Asco dokázalo, že je o dosť náročnejšou ako Golo. Najprv Saška predvádzala mlynček medzi dvoma kameňmi a zanechala svoje fungl nové 3D trápiť sa na Ascu samé. Potom Puchi, asi z nedostatku vitamínov olizoval skalu. Nakoniec si Mizo s Keyshom nedali vysvetliť, že niektoré skoky nie je dobré skákať a bolo z toho 15 litrov vína (na zdravie Saška, Mizo, Keysho!!!) Pre nedostatok čeloviek sa nám nepodarilo dosplavovať až do kempu. Ešte že nás stále verný Maťo čakal pri moste. Večer sme strávili komfortne – na krásnych laviciach pod ešte krajším prístreškom.

Nedeľa, 23.04.2000

Aké to je jazdiť po mokrých kameňoch sme sa presvedčili na Tavinagne. Dokonca sme i to mali možnosť vychutnať na 20 km. Stav vody – asi ako na Belej v júni, obtiažnosť – WW II-III a veeeeľmi ostré kamene poskytovali zaručený zážitok. Nedal na seba dlho čakať. Bobek skočil, urobilo to chŕŕŕŕ a na dne úbohej Pyranky zírala 25 centimetrová diera. A tak Luciši neostávalo nič iné, ako sa aj s garde Keyshom vydať na turistiku smer cesta. Zatiaľ čo sedeli a mrzli na ceste zvyšok partie bez problémov dosplavoval do cieľa. Luciši po tomto úspešnom dni vznikol malý problém – nemala loď. A tak jej neostávalo nič iné, ako niekoho presvedčiť, alebo ako zlé jazyky tvrdia opiť, aby mala na čom jazdiť. Treba podotknúť, že bola úspešná, loď mala každý deň.

Pondelok, 24.04.2000

Pritvrďujeme. Keď už je teda na Korzike viacej kajakárov ako vody, tak aspoň vyberáme rieky, ktoré sú náročné aj za nízkej vody. A tak sa vydávame na Travo, rieku, ktorá sa môže splavovať iba v pondelok a piatok. Pri pohľade na vyschnuté koryto, ktoré vyzerá ako vypustené Lipno meníme plány a odchádzame na Fium Orbo. Čaká nás 3 kilometrový úsek Defillé des Strette. Rieku zdolávme závratnou rýchlosťou – jeden kilometer za jednu hodinu. Z cesty, ktorá je asi sto metrov nad riekou nás povzbudzujú naši kamaráti na vodu neivší. Za zmienku určite stojí skok pri sifóne, ktorý sa, ako to Šeďo po skúsenostiach z minulého roku potvrdí, nedá preniesť. Na hrane skoku sa všetci tvárili prinajmenšom udivene. Niektorí hoblovali pádla, niektorí eskimovali a poniektorí plávali (na zdravie Puchi! ) Ďaľšie náročné miesto tesne pred koncom chvíľu okukujeme, potom ho však Keysho bez problémov splavil a tak sme ho sfúkli skoro všetci.Ešte nás (teda hlavne tých, čo išli tento úsek minulý rok) prekvapil záver úseku, ktorý bol úplne iný. Vraj kvôli nižšej hladine vody v priehrade. Rozjarení vyliezame na breh a nahovárame kamarátov na vodu doteraz neivších na spodný úsek Fium Orba. Človek mieni, elektrikár mení. Na naše prekvapenie na tomto úseku poobede nie je ani to málo vody čo tam bolo ráno. A tak nám neostáva nič iné ako vymyslieť náhradný program. Naskakujeme do nášho Dukátka a cestou kradnúc mandarinky smerujeme na pláž. Našli sme perfektné miestočko pri mori a výborne sme sa pohrali na kajačikoch na asi metrových vlnkách. Chlapci si samozrejme nemohli odpustiť veľkonočné trapnosti (Sašku nám skoro odplavilo do Sardínie) a pekný deň bol za nami.

Utorok 25.04.2000

Plán je jednoduchý. Ak Pán Boh a korzický elektrikári dajú, spalviť dolný úsek Fium Orba. Na výzvedy vysielame výsadkárov Puchiho, Miza a Mira a zatiaľ si krátime čas zdokonalovaním sa v hakisaku. Saška dopĺňa svoj zoznam hlášok o dierach dierami bezodnými.Výsadkári sa vracajú s pozitívnymi správami,takže sadáme na vodu. Nič zvláštne sa nedialo, iba Aďa a Luciša predvádzali, aké to je byť uväznený v pevnosti Fium Orba a čakať na záchrancov. Takto vznikol nový spôsob jazdenia zvaný „fontánka“. Po úspešnom zdolaní aj spodného úseku odchádzame do Bonifacia. Kempujeme v originál kempe, páchame hygienu a večer vyrážame do mesta. Je tu naozaj čo obdivovať.Kamenné mesto postavené na útese, s úzkymi uličkami (že Puchi?) a perfektnou atmosférou. Tú ešte dotvára večera pri sviečkach a morských príšerách. Tí, čo sme mali rozum a išli do mesta peši, nemáme oškreté auto a cestou naspät stretávame rozjarené Vemeno a kopu skautov.

Streda 26.04.2000

Ráno sa ponáhľame na Rizzanese. Časť partie (dottore a babinec) sa odpojuje a odchádzajú na Kaskády du Pollischellu, ktoré si po návrate veľmi pochvaľujú. Zvyšok sa nedá odradiť ako inak nízkym stavom vody a vyráža sprášiť už z minulého roku známy úsek rieky. Našťastie Rizzanese je rieka, na ktorej naozaj nie je treba veľa vody, aby ste si dobre zajazdili. A tak blbneme, padáme si na hlavy v blue angel, predvádzame hod pádlom ala Železný a na 5metrovom skoku sa bojíme. Najmenej sa bál druhojazdec Puchi, ktorý skákal aj napriek vyhrážkam, že ho tam necháme utopiť. Najviac sa bál Mizo, asi vedel prečo. Nezvykle zelený skočil, bublal, bublal a ďalší kopačák bol na svete. K nemu pridala na našu radosť ešte jeden Aďa. 10 metrový vodopád nás počká zase o rok (už aby to Rizzanese prehradili, lebo ho raz naozaj budeme musieť skákať). Na konci sme stretli Nemcov na topách, s ktorými sme nadviazali nezvyklú družbu. So škodoradostným úsmevom nám oznámili, že to, čo sme obzerali v pondelok nebolo Travo, ale jeho prítok a že oni si na Trave perfektne zajazdili. Chceli sme ubiť Miza, ale vyhovoril sa na Háka. Pri výstupe k autu sme sa trochu roztratili a zase šťastne našli. Na šťastné znovu nájdenie sme otvorili jeden z už nahromadených kopačákov a začala sodoma-gomora. Hlavným hrdinom sa stal značne podgurážený Šeďo, ktorému sa naši nemeckí kamaráti tak zapáčili, že ich držal za guľu (pozor, jedn.č.!!!) a nechcel pustiť. Sympatie boli na oboch stranách a tak sme sa dohodli, že spolu zakempujeme. A tak vo veselej nálade a za spevu láska, Miškáá, Saškááá, ako sa volá Puchiho žena???, hľadáme kemp. Po drobných útrapách (Smolík sa prepadol o poschodie nižšie a Lucišu skoro zožral pes) ostávame spať na parkovisku.

Štvrtok, 26.04.2000

Ráno sa budíme ako v ZOO – na hlasité híkania somára a s opicami na ramenách. Najbližšie máme na Taravo, ktoré bez problémov, aj keď v oslabenom počte zdolávame. Dni sa nám krátia a tak špekulujeme, čo ešte máme po ceste. Obzeráme Prunelli (kde je rieka???)ale nakoniec vyhráva spodný úsek Tavignana, kde môžu ísť všetci. Cestou na Tavignano sa zastavujeme poobdivovať Ajachio a spíme na super plážičke pod strieškou.

Piatok, 27.04.2000

Konečne rieka, ktorá má vodu!!! Vôbec nie ťažká, zato veľmi pekná, takže si každý prišiel na svoje. Mizo a dottore dokonca dvakrát. Luciša, ktorá tento krát nikoho neopila, nemala loď a tak ich ukecala na repete. Aby bolo veselo, zobrali zo sebou aj šoféra Maťa. Išlo mu to perfektne, kopal iba trikrát a kopačáky mu boli odpustené. Večer sme zakempovali na super mieste na sútoku Tavignana a Vecchia. Vyrušil nás panáčik, ktorý nám oznámil, že pozemok je jeho a máme hodinu na to, aby sme vypadli. A tak sme spali na romantickom mieste – pod mostom na Vecchiu.

Sobota, 28.04.2000

Ráno sme sa zobudili a zachvíľu to tam vyzeralo ako na Václaváku. Dorazili tam aj dve české partie, ktoré sa v hojnom počte chyslali na Vecchio. Luciša využila Klárine známosti a jej perfektnú češtinu a vydrankala od čechov čierne topo. Riečka sa vyznačovala vysokou obtiažnosťou, málom vody a veľa českýmu kajakármi, ktorí sa nám motali pod pádlami. Za zmienku stojí určite skok, na ktorom sme stáli asi hodinu. Plávalo tu veľa čechov, ale my sme naše farby obhájili a neplávali sme nikto. Zato o pár kilometrov nižšie predvádzala Luciša divadlo, keď sa, po porade so Šeďom a výbere ideálnej cesty, snažila upchať sifón kajakom, pádlom a sebou. Podobnú, i keď menej strašidelnú exhibíciu predvádzal Puchi, ktorý v strede pereje zahodil pádlo. Čuduj sa svete, aj keď ho počas normálneho pádlovania používa zriedkovo, tento krát mu chýbalo a perej musel zdolať kraulom vpred . Treba ešte spomenúť odvážneho Keysha, ktorý nebojácne vpálil do skoku, ktorý všetci okrom dvoch Talianov prenášali. Prežiť to prežil, horšie to však bolo s jeho loďou. Všetci sme boli veľmi šťastní a spokojní, keď sme bez ujmy na zdraví a s dvoma kopačákmi do zbierky dosplavovali k mostu. Cestou sme ešte nabrali Sašku a dottore, ktorí dali prednosť ľahšiemu Tavignanu. Noc sme trávili v našom obľúbenom českom kempe na Ascu.

Nedeľa, 29.04.2000

Časť partie v zložení Puchi, Keysho, Saša, Aďa a Luciša vyrážajú zdolávať Monte Chinto. Keďže začínajú výstup na obed a poniektoré sú v teniskách, vrchol zostal nezdolaný. Prechádzka to ale bola perfektná. Mužská časť partie zatiaľ robí sprievod dottore Lisému na Ascu. Tým, že celú rieku idú na oči, nedajú mu možnosť vystúpiť a pozrieť si a tým pádom ani preniesť. Vyzeráto tak, že nedostatok minerálov sa prejavuje hlavne u starších pánov. Dottore ako druhý najstarší člen výpravy nasledoval príklad Puchiho a ohrýzal tú istú stenu čo Juraj prvý deň. Na smútok vínachtivých jedincov sa však kopačák nekonal. Poobede Smolík a Šeďo ako záchranári Chip a Dal sprevádzali svoje milované na ľahkom úseku Gola. Súťaž, kto splaví viac, vyhrali Miška s Miškom.

Pondelok, 30.04.2000

Hurá domov!!! Plavili sme sa 9 dní, zdolali 7 riek a kúpili 8 kopačákov . Presvedčili sa, že na Korzike je zábava, aj keď je málo vody. Aj keď…. Na budúci rok by jej mohlo byť trochu viac.

1.
deň
2.deň
3.deň
4.deň
5.deň
6.deň
7.deň
8.deň
9.deň

Golo
Asco
Tavignano
Fium Orbo
Fium Orbo
Rizzanese
Taravo
Tavignano
Vecchio
Asco
Saša
P
K,P,P

B
P,P
T


PIR
T
Luciša

P
D

V
P,P,P,P


P,P,P,K
T
Aďa

P,P

P
V,P
P,P,P,P,P,K


P,P,P,P
T
Smolík

P
L

L
P,P,P,P
L

P,P,P
P
Keysho

K
Z

Z
P,P,P


P,P,D
T
Mizo

K


Z
P,P,P,P,K

-‘ –
P,P,P
P
Mirík

P


Z
P,P,P,P


P,P,P
P
Puchi

P,V

K
P
P,P,P,P


P,P,P,P,K
T
Šeďo
P
P,P


L
P,P,P,P,P
L

P,P,P,P
L
Dottore
P
PN

KIL
P,P
T

-‘ –
PIR
P,V

Vysvetlivky:
P​prenáška
-​trápne nič sa nedialo
K ​kopačák
V ​vyprosťovanie
L​láska​
Z ​záchrana
D​diera v lodi​
B​bycikel​
KIL​kope inú ligu​
T​turistika​
PIR​pádluje inú rieku