Ako sme pred počasím utekali

Krkonoše 2001

Termín

​13.4.-16.4.2001 ( 4 dni voľna –veľká noc)

Odchod z Bratislavy:​porôzne
– skauti už v stredu​11.4.2001 večer
– ostatní v štvrtok​12.4.2001 večer

Posádky áut:

Modrá skautská felícia:​Maťo skaut
​Maco skaut
​Šingo skaut
​Jano Rusnák ( náš majster )

Strieborná Primera:​Juraj Pucher
​Ivan Gádriš
​Jano Gazda
​Miro Lisý

Červený Megan:​Duco
​Kubo

Veľké modré Ducato:​Mizo
​Mirino
​Saška​
​Baťa
​Šeďo
​Insti
​Maťo
​Luciša

Počasie

Nnie veľmi vodácke, skôr na bežky

A ako sme sa mali?

Štvrtok: Deň cestovný:

​Akciu sme už dlhšie plánovali a chystali. Ako vidieť z Bratislavy nás odišlo aj pomerne slušné množstvo vodychtivých. Napriek nepriaznivým predpovediam sme postupne vyrážali z Bratislavy, skauti už v stredu a vo štvrtok Megan, Primera a posledné Ducato. My čo sme v Ducate išli sme ešte v Prahe Lucišu vyzdvihli a tak sme na miesto stretnutia do Jiřetína nad Bukovou dorazili až o druhej v noci. V našej ubytovni nás už očakávali hulákajúci a dobre sa baviaci skauti s Kubom a Ducom. Duco nás privítal gitarou a od samej radosti začal hrať tak, že Erik Clapton mu mohol len závidieť. Po zvítaní sme ešte trochu popili a plný elánu do nasledujúceho dňa sme sa uložili v skorých ranných hodinách do postielok.

Piatok: Deň prvý ( pre niektorých aj deň posledný )

Ráno sme vykukli a prekvapilo nás zasnežené prostredie okolo našej ubytovne. Mnohí z nás po vzhliadnutí tohto krásneho počasia (na bežky ako stvoreného) sa zbalili a odišli domov . Prvá odišla Primera naozaj v rekordnom čase, niektorí ešte len oči rozliepali keď posádka Primery nastupovala do auta smer Bratislava. Ostatní sa pomaličky naraňajkovali (najhoršia smrť je oplašením) a pomaly sa presunuli k jedinej rieke ktorá ešte do rána nezamrzla, ku Kamenici. Tu sa s nami rozlúčila posádka Meganu s Kubom a Ducom na palube.
Sneženie neprestávalo a snehu pri vode pribúdalo a tak sa na vodu odvážilo len zopár jedincov. Ťažko povedať či za tohto počasia to boli hrdinovia, alebo blázni každopádne ich treba spomenúť: Mirino, Mizo, Insti, Maťo, Luciša, Maťo – skaut, Maco – skaut. Baťa kajak nemala, Šeďo sa na zvážanie auta vyhovoril, Saška na chorobu, Rišo skaut a Jano jednoducho ne vodu nechceli ísť a skutskú felíciu tiež niekto zviesť musel. Pri nasadaní na vodu nás ešte prekvapili naši českí kamaráti s Pavlom Lichtágom, ktorí na vodu s nami išli. Na vode bolo fajn, snežilo stále viac, ale nakoniec sa nám všetkým podarilo splav ukončiť bez omrzlín až na Maťovho eskimáka a Instiho prenášanie Kamenického Jezu. Ostatní sme len tak trápne splavovali, až na Mirina ktorý nám úspešne ukázal ako sa jazdí v pereji Prádelna či Tobogán (kto sa v tých názvoch má vyznať).

V Jeseným pri moste cez rieku nás už čakal zvyšok, čo nás potešilo, že už nemusíme mrznúť. Po prezlečení sa, za hustého sneženia sadáme do vykúreného auta a presúvame sa do českej hospúdky na vynikajúci obed. Cez okno pozorujeme krásnu zimnú atmosféru. Dohovárame sa cez mobil s Bejvočkou a sme pozvaní k Jirkovi do Prahy na byt. Zatiaľ čo mi sa balíme, lúčime so skautmi (ktorí ostávajú naďalej v ubytovni) a šmýkame sa dolu kopcom na letných pneumatikách, Bejvočka s Jirkom behajú po Prahe a zháňajú spacáky pre posádku Ducata a chystajú jedlo.

Do Prahy dorážame neskoro večer a u Jirku nás už očakáva navarená vynikajúca večera a čo to na pitie. Zábava pokračuje ešte zopár hodín a keďže sme dosť unavení zaspávame ako na povel.

Sobota: Deň posledný (pre skautov ešte nie)

​Ráno je počasie stabilizované, stabilne sneží a zima je jak … Po obede sadáme do auta v Prahe vďaka Mirovi zle odbočíme a po nájdení správnej cesty sa rútime smer Bratislava. Na diaľnici sa mení počasie každú chvíľu. Pred Brnom sa Luciša v aute strašne nudí, robí všetkým zle a tak ju púšťame za volant, nech máme od nej pokoj. Asi o štvrtej sa rozvozíme domov. Pekný výlet je za nami, trochu krátky, ale to nevadí hlavne, že sme boli zase niekde spolu.

Mizo

Značky: