Otváranie sezóny Morava – Dunaj

Termín

23. 03. 2003

Tak toto si myslím, že je dosť veľký nezmysel. Aká sezóna , aké otváranie. Kto ju zatvoril ? A prečo ? Kto mu to dovolil ? A komu sa za to bude zodpovedať ? To si mám zakaždým rozbiť nos, alebo držku, keď idem na vodu a nevšimnem si, že ju niekto zamkol alebo zatvoril sezónu ? Ešteže pre istotu nosím šperhák so sebou.
Nuž ale, tak to bolo písané v celoslovenskom kalendári vodáckych podujatí, tak teda budiž tak. Sezame otvor sa, či sezóna otvor sa!

Keďže som člnkoval aj v sobotu, zdalo sa mi to rozumné pokračovať v tejto bohumilej činnosti aj v nedeľu. Pôvodne som pre toto našiel aj spolupáchateľov. Traja boli z našej lodenice Peter, Marek a Ines. Okrem nich konšpirovali pôvodne aj Marcel s Jankou. Ráno však nejakú hodinku pred odchodom som našiel od Janky zmeškaný hovor na mobile. Môj šiesty nezmysel mi nahováral, že nepôjdu. Nemýlil sa. Čisto formálne a zo slušnosti som pre istotu zavolal a Janka mi oznámila, že ráno bolo mínus päť, a že si to teda rozmysleli. Doporučil som jej nech vyberie teplomer z mrazáku . Mne sa tiež stáva, že neviem čo kam dávam a potom veci nachádzam na najnezmyselnejších miestach. Doporučoval som skúsiť teplotu tak za hodinku, určite bude aj plus päť. Nedala sa presvedčiť a trvala na mínus päť.

To, že bolo mínus päť, považujem aj tak len za vysokorozohranú spravodajskú hru spravodajských služieb a amerikanistickú propagandu a demagógiu. Tak som teda vyrazil bez nich. Vzhľadom na fakt, že žiaden zo supermarketov nemal akciu na háčika, som išiel v kanojke sám. Na lodenici som postretával pár známych z iných lodeníc, ktorý už čakali na kupodivu dochvíľny autobus z dolniakov so štyrmi člnkami. Tu na horniakoch sme však vlek zaplnili dostatočne a vyrazili smerom k Vysokej. V autobuse sme rozohrali partiu populárnej hry s figúrkami: Človeče opi sa a mnohí v nej veľmi úspešne pokračovali aj na vode od problematickej artikulácie až do nemoty.

Bol nádherný jarný deň a my sme sa nijak zvlášť nehnali. Pohoda. Morava mala v celku dosť vody a dobre tiekla, tak sme dosť samosplavovali. Našu lodnú premávku riadili občas policajti hliadkujúci na motorovej kocábke. Toť totog novinka. Neviem či je to ich nejaké nové huncútstvo, alebo protimigračné opatrenie alebo či to vyvolala tá idiotská vojna. Pokiaľ viem snažili sme sa s nimi nemať žiaden konflikt. Keď nás samosplav prestal baviť, sme aj chvíľku potiahli, ale toto hrhrhr nám dlho nevydržalo a tak sme zase samosplavovali. Väčšinou sme sa držali pokope v našom poslaneckom klube z KVŠ-ky: Marek s Inés v kanojke, ja v kanojke a Peter na kajaku.
Výjazd na Dunaj sme absolvovali tiež pospolu a na Nemeckej pláži sme sa pristavili na obed. Peter rozjímal nad varičom ako je dnes krásne , ako je tu krásne a od samej rozkokoše zhodil svoj obed do piesku. Nič mu neostalo len ho pochovať do piesku postaviť malý kríž s nápisom: Tu odpočívajú cestoviny so syrovou omáčkou. Nech im je zem ľahká. Potom si opiekol slaninu : Nech jej je jeho žalúdok ťažký. Trochu sme s kamarátmi z okolitých lodeníc poklábosili, ukuli nejaké pikle, inšpirovali sa, konšpirovali sa a po odtrúbení veliteľského času 16.00 Zuzkou z Dunajčíka sme sa rozišli, či rozpádlovali do svojich prístavísk a lodeníc.
Myslí, že to bol celkom príjemne strávený víkend na vode, bez pracovných hogo-fogo a je mi nazvracanie , keď pomyslím na nasledujúci pracovný deň. Už sa však teším na ďalšie víkendy a chvíle na vode.

Ahoj

Ja

Značky: