Do výbavy Karloveskej lodenice už niekoľko rokov patria aj morské kajaky. Nie je to žiadny rozmar. Viacerí členovia nášho Klubu vodných športov sa do kajakovania na mori doslova zamilovali. Pravidelne brázdia veľké ,,mláky“ na rôznych koncoch sveta. Naposledy Dušan, Janka, Martin a Mišo. Tu je ich správa.
Jún je náš tradičný termín na more. Po uvoľnení opatrení bolo treba rýchlo konať a tak sme konali.
Štartovali sme z Krku, najväčšieho jadranského obývaného ostrova, z mestečka Vrbnik. Hlavným cieľom bolo oboplávanie ostrova Prvič, ktorý je najväčším neobývaným jadranským ostrovom. Známy je aj tým, že na ňom fúka bora v priemere 203 dní v roku. Bola to bora, ktorá nám prekazila plán A, tak sme zrealizovali plán B. Úseky Vrbnik – Vela Luka a celá SV strana Prviča sú priamo vystavené pôsobeniu bory. Sú tvorené vysokými bralami s dlhými úsekmi bez možnosti pristátia a veľkú pozornosť treba venovať námornej predpovedi počasia. My sme tentoraz mali skoro všetky druhy počasia – slnko, dážď, vietor, vlny aj nehybnú hladinu. A voda bola osviežujúca.
Po oboplávaní Prviča sme pokračovali za Starú Bašku a odtiaľ popri pobreží Krku naspäť do Vrbnika.
Napádlovali sme 105 km, kompletnú výbavu sme si viezli v kajakoch. Prvý deň sme nasadali na vodu po 20:00, niektoré dni sme kvôli vetru začínali až okolo obeda. Spali sme na opustených plážach, podľa možnosti chránených pred ranným slnkom. Veľkým plusom akcie bolo, že sme boli mimo civilizácie a nestretli sme takmer žiadnych ľudí. Spoločnosť nám robili ovce a krúžiace supy, ktorým sme však nedali žiadnu šancu.
Otestovali sme nové lodeničné morské kajaky Seabird, ktoré sa veľmi dobre správali vo vlnách. Mínusom týchto moriakov sú opierky a menšie otvory do komôr. Našťastie sme mali so sebou Akulu, ktorá bezpečne pojala náš kempingový stolček.
Dôležité zistenie: po štyroch dňoch na mori chutí aj plechovkové Ožujsko, keď je riadne orosené.
dete
