Viete, že do Rakúska od dnes nepotrebujú slovenskí vodiči vodičský preukaz? Fakt, nekecám. Dnes som to zaviedol. A to nie je tak, ako keď Mečiar sľuboval do Švajčiarska bez pasov. No, ale poďme na to systematicky a faktograficky.
Kde sme boli? Lassing- ale nemal údajne vodu tak Salza od mlyna až do kaňonu.
Kedy ? No dnes 29. 4. 2001
Kto ? Ja ? Obyčajne ma volajú : poď sem, ale v dokladoch sa uvádza meno Jano Gazda, Ivan Gábriš, Juro Pucher a Miro Kašák
Na čom ? Na Sergejovi druhom. Tu sa pristavím pri rodokmeni mojich vozidiel. Sergej prvý bola Škoda 120 L a Sergej druhý je Škoda Favorit 136 L.
Teda v nedeľu ráno sme sa zišli na lodenici a za účelom člnkovania sa začali vystrojovať Sergeja. Naviazali sme Jurovu záhradku. Keď už som uväzoval špičky lodí, záhradka urobila hop a zoskočila z auta. Tak sme zhodili člnky a nasadili Ivanovu záhradku. Zase keď som zväzoval špice, tak som vytrhol záhradku. Tak sme znova odviazali všetko. Začal som upodozrievať špagát, alebo že mi predali auto pod mieru. A ináč pozor na mňa, ja mám teraz takú silu, že no… Ale spoločným úsilím sme to nakoniec na tretíkrát zvládli. Keby ste mali v oblasti záhradkárstva v budúcnosti problém, kľudne sa na nás obráťte. Ivan to technicky zabezpečí, ja to staticky posúdim a vytrhám, Juro tomu urobí mediálnu kampaň a Mira radšej nechajte spať. Aj sme vyrazili, aj to šlo ! myslím Sergeja, sem-tam síce zavzdychal, ale šiel . Však som tú spojku nešanoval. Keďže moji spolucestujúci boli moc ukecaní, cesta nebola nijako významná. Teraz ma napadá, či neboli preto tak ticho, že pri mojich vodičských výkonoch boli zakusnutí do mäkkých častí interiéru auta. Veru ja zajtra skontrolujem poťahy opierky a iné. A čo by robili keby vedeli, že nemám vodičák so sebou. Dobre, že nevedeli ani ja som to hodnú chvíľu nevedel a aký som bol kľudný. Zistil som to až v hlbokom rakúskom vnútrozemí. Však keby ma zastavili policajti, požičal by som si od kamarátov. A keby mu ho zobrali tak by som im doma vrátil môj. Jednoduché, nie ? No ale čo už. Dorazili sme na Salzu. Vylodili či vyautili pri ústí Lassingu. Po zistení že má málo vody, sme vybrali Salzu do kaňonu. Zaviezol som Sergeja dole – čuduj sa svete trafil som. Naspäť som neutekal ako Ivan posledne. Aplikoval som svoju posunkovú nemčinu na troch nemčúrov a tí ma doviezli. Keby došli taký traja Germáni na kanál do Čunova, nevyhadzujte ich – to sú moji kamaráti. To sa došli pozrieť na osmy div sveta – lebo tak som im to vylýčil.
Samotné člnkovanie bolo bez mimoriadnych udalostí. Slnko pripekalo tak sme sa pchali do každej vlny, valca a občas aj do seba. Keď už som pri počítaní eskimákov dospel po číslo vela – prestal som ich ďalej počítať. Podobne to urobil aj Miro a Ivan. Z Jura vyliezlo, že neurobil ani jedného. Preto sme ho začali podozrievať, že tam ani nebol.
S pozdravom: Kto nečlnkuje s nami, člnkuje proti nám – sa s vami aj lúčim
P.S. My člnkujeme dolu prúdom, nám to ide aj tak ľahšie.
Ahojte
Ja