Poľsko 2000

8. – 19. 7 2000 POĽSKO

Konečne na tretí krát sa to naozaj podarilo. Po predchádzajúcích skúsenostiach som bola naozaj pesimista a preto som ani nerobila nejaké veľké prípravy. Až týždeň pred odchodom som pochopila, že asi sa do oblasti Mazurských jazier dostanem.
A tak v sobotu poobede sme sa zišli v našej lodenici. Väčšinou to boli účastníci Gazdovsko-Pálešových zahraničných vodáckých zájazdov. Od nás bol Pali Slovák, Janko Gazda, Jaro Onufer a ja. Po zastávke v Trnávke, kde sa brali lode, sme o 20:00 hod opustili Bratislavu. Autobus sme mali zo SAD Dunajská Streda s výborným flegmatickým vodičom. Okolo polnoci sme boli na hraničnom priechode v Trstenej, kde poľskí colníci nevedeli pochopiť, prečo máme len čistú vodu v bandaskách. Po krátkom zdržaní sme pokračovali po hrozne hrboľatých cestách na Krakow.

O pol šiestej ráno, 20 km za Krakovom sa nám zrazu po ceste roztancoval a niekoľkokrát krížom vzpriečil príves. Šofér však celú situáciu duchaprítomne zvládol, počkal až sa príves vyrovnal a zabrzdil ho autobusom. Našťastie cesta bola široká a nešlo žiadne auto. Oje od vleku sme mali vpárané do autobusu, svetlá sme mali celkom zdemolované. Vlek sme z autobusu vyprostili a až vtedy sme zistili, čo sa vlastne stalo. Oje sa odtrhlo, oceľ nevydržala a praskla. Mali sme šťastie, lebo 200 m od miesta nehody bola opravovňa poľnohospodárskych strojov. Tak sme v nedeľu ráno, keď sa poľský národ chystal na omšu do kostola, dotlačili vlek k majstrovi. Ten išiel do susednej dediny pre pomocníka a spoločnými silami vlek spojazdnili. Rozdali sme im slovenské pivo a pálenku, peniaze nechceli vziať za nič na svete. Po štyroch hodinách sme teda pokračovali opatrne ďalej. Cestou sme sa zastavili ešte pre povolenie na vstup do Biebrzanského národného parku v Gondiadze pri Osowieci. Tam nás odkázali na centrálu do Lipska.

Večer o 21:30 sme už za tmy dorazili do Czerwoneho Folwarku a narýchlo sme zatáborili na brehu jazera Wigry. Ráno sme sa nabalili do lodí na 4 dni a opustili sme šoféra s autobusom. Pádlovali sme jazerom okolo kláštora Wigry k rúre, kde pretekala (alebo lepšie povedané stála) voda – výusť z jazera t.j. riečka nazyvaná Czarna Hancza. Našu loď sme prešuchli stojac po členky v bahne. Ostatní si to rozmysleli a išli naokolo cez jazero. Voda bola nádherne čistá, v bahne bolo vidno riečne raky. Czarna Hancza je tu asi 4 m široká, 1-2 m hlboká, plná vodných rastlín. Keďže má dno bahnité, vyzerá naozaj čierno. Brehy sú zarastené šáchorom. Po krátkej chvíli sme vplávali do jazierka, kde sme hľadali “vytok”. Našli sme asi meter širokú úžinu v rákose kde voda naozaj aj vytekala. Takto sme putovali asi 15 km cez osady Burdyniszek, Mikolajewo, Mackovu Rudu až na “pole namiatowe” do Budy Ruskiej. Tam nas večer prišiel skasírovať pracovník národného parku.

Zo všetkých táborísk sa mi toto najviac páčilo. Bolo to v borovicovom lese s maličkou plážičkou na brehu rieky. Každé “pole namiatowe” má vybudovanú latrínu, stolík a lavičky. Vodovodný kohútik sme mali len raz. Cena za nocľah sa poväčšine ráta od lode a to 2,5-3,5 zl, najdrahšie bolo 5 zl.

Druhý deň nás čakala náročnejšia etapa, keďže deň pred tým sme sa flákali. Prudko meandrujúca rieka sa vinula po močaristých lúkach kde všade boli cedule “pole namiatowe”, “pole biwakowe”, “pole strzezone”. Rozdiel som však okrem názvu nevidela. V polovici cesty som si presadla do lode Milana Janáka, ktorý už nevládal (na háčiku mal osemročnú Radku, ktorá ešte nepádlovala). Radku si vzal Janko. Večer sme zatáborili pri dedine Dworczysko. Hneď naproti táboru bola sauna, ale nakoniec ju tuším nikto z nás nenavštívil.

V stredu sme pokračovali už aj lesnatym úsekom s krásnymi zákutiami. Trochu sa nám pod pádla motali poľskí kajakári na takých ich dvojkajakoch. Vždy sme splavovali ako uzavretá skupina, určená bola prvá a posledná loď aby sa nikto na jazerách a odbočkách nestratil. Napriek tomu sme, ako sa neskôr ukázalo, stratili Paliho Slováka. V obci Rygol sme pod mostom odbočili z Czarnej Hanczi do Augustowského kanála. Je to kanál vybudovaný v rokoch 1823 – 1839 ako pokus o spojenie s morom. Na kanáli je vybudovaných niekoľko stavidiel, takže sme sa vlastne plavili protiprúdne. Drevené vráta sa otvárajú pomocou páky – šesťmetrového hranola 40 x 60 cm. Za plavebné komory sa platí poplatok 3,5-5 zl. Brehy kanála sú spevnené mohutnými kolami a vypletené prútím.

No a hneď v prvej komore pri počítaní lodí sme zistili, že Pali chýba. Naša a Jarova loď sme ho hľadali, ostatní išli ďalej. Nakoniec sa Pali hrozne nadávajúc objavil. Pod mostom na odbočke išiel ďalej po Czarnej Hanczi smerom do Bieloruska. Naši ho nezahamovali a tak si spokojne plul až pod elektráreň, kde zistil, že asi je niekde inde ako by mal byť. Okamžite sme Paliho pokrstili na “Bludičku”. Prešli sme ďaľšiu komoru a zatáborili za jazerom Mikiszewo. Stihli sme to tak-tak, lebo už sa aj prihnala búrka. A tu sme prvý a posledný krát zažili aj komáre.

Vo štvrtok sme kanálom pokračovali k dlho ospevovanej krčme U Isabely. Isabela tam však už nebola a tak bývalí účastníci družobných poľsko-slovenských opiášov boli nadmieru sklamaní. Z augustowského kanála sme odbočili prekrásnou Suchou Rzeckou k rovnomennej osade, kde nás čakal šofér s autobusom. Nalodili sme sa na krakorec a odjuchali hroznou cestou do Lipska. Po ceste nám unikal plyn z niektorej bomby. Vysvitlo že z Paľovej. A tak Bludička dostala latinské meno “Stratus Gasus”, čo ho samozrejme strašne štvalo. V mestečku Lipsk sme sa utáborili v bývalom kempingu. Ráno išli Jožo Páleš s Jankom vybavovať povolenie. Nazad prišli s peknými pohľadnicami a tak som s Palim utekala ešte do Kultúrneho domu k ochranárom pre pohľadnicový úlovok. Biebrza preteká priamo Lipskom a tak sme boli rýchlo na vode. Má však iný charakter ako Hancza. Tečie rašeliniskom, v okolí nie sú žiadne stromy. Šáchor dosahoval miestami výšku aj 2-3 metre. Samozrejmosťou už bola čistá voda, bujná vodná vegetácia, labute. Plavili sme sa az do Nowej Kamienny. Pri železničnom moste sme zatáborili, večer sa konal krst nováčikov ale bola to len “demoverzia krstu”. Chvíľu sme posedeli pri ohni, Janko vyučoval maďarčinu jedného poliaka a jeho kajakový pes Šakal nám robil spoločnosť.

V sobotu sme pokračovali nemeniacou sa krajinou do Sztabinu. Ľudia už začali frflať, chrbty už boleli a krajina sa zdala fádna. Na cestnom moste nás čakal autobus, ale podaktorým nemenovaným sa zdal autobus od brehu ďaleko. A tak Jožo Páleš navigoval autobus na pole namiatowe rovno do rašeliniska kde si pekne sadol na bruško (nie Páleš ale autobus). A tak chlapci si dobré dve hodiny zamakali vyhrabávaním, pričom sme zapriahli aj tri traktory z dediny. Ale opať to nejaká pálenka spravila. Len miestny konduktor namiatowy chcel za nocľah 5 zl.! No keďže už bolo veľa hodín, ostali sme táboriť.

Ráno sme sa rýchlo zbalili a vyrazili do Augustowa. Vedenie zájazdu celou cestou čumelo do mapy, lebo sa nevedeli rozhodnúť akú ďalšiu rieku vybrať. Nakoniec padol názov Rospuda. Zaviezli sme sa teda do Filipowa a vozovou cestou (čo sú v Poľsku normálne cesty 3. triedy) sme sa dotrmácali k mostíku cez Rospudu. Trochu sme sa zasmiali, keď sme zbadali ten 1,5 m široký potôčik. Vinul sa opäť lúkami kde sa pásli kravičky, neskor lesíkom s popadanými stromami. Trochu nám to pripomínalo Rudavu v kombinácii s Klátovským ramenom. Poobede sa však zatiahlo a akurát keď sme pristávali na brehu jazera Sumovo prišiel lejak. Schovali sme sa v autobuse, ktorý tam už čakal. Keďže bolo veľmi teplo, mužké osadenstvo sa rozhodlo v tom krásnom daždi sa okúpať v jazere. Keď dopršalo, ešte sme sa presunuli zopár metrov nižšie na krajšie táborisko.

Ďaľší deň sme cez osadu Kotowizna a jazero Bolesty pokračovali do dediny Raczki. Poobede sa zmrákalo a akurát sa spustil lejak, keď sme boli pod mostom v Raczkách. Tam sme sa schovali a vegetili, varili, chlastali od piatej do pol ôsmej. To sme usúdili, že dážď najbližších 24 hod. neustane a tak sme sa vydali za ostatnými na 2 km vzdialené táborisko. Tam však nebolo nikoho, po autobuse ani vidu ani slychu. Dokonca sme začali uvažovať o bivaku. Nakoniec sme sa rozhodli, že budeme pokračovať po najbližší most v dedine Donspuda. Tam našťastie už všetci čakali v autobuse a chceli ísť hneď domov. Svetlá na autobuse však nefungovali a šofér odmietol ísť v noci bez nich. Rozložili sme teda v daždi o pol desiatej večer 3 stany, pre ostatných Jožo vybavil senník. Ráno nás privítalo slniečko i keď na oblohe sa ešte preháňali oceľovo šedé mračná. Ale nálada sa zlepšila a tak sa nám podarilo zopár posádok prehovoriť pokračovať po Rospude do Augustowa. Ostatní sa peviezli autobusom.

Večer sme z Augustowa už vyrazili rovno smer domov. Ďaľší deň, zhruba o 11 hod sme boli v Krakowe kde sme dostali 2 hodiny voľna a tak som stihla obehnúť Wawel , kostoly sw. Andrzeja, Piotra i Pawla, Dominikanow, sw. Wojciecha (kaplnka na námestí), kostol Marciacki na nám., Rynek Glówny, Wiežu Ratuszovu, kostol Franciszkanow a Collegius Maius – Jagelonskú univerzitu.

No a potom už sme sa stále viac a viac blížili k hraniciam a každý si vydýchol, keď sme sa so zlomeným vlekom ocitli na Slovensku. Do Bratislavy sme prišli niečo po 23 hod. V Trnávke sme vrátili lode, v našej lodenici vlek. Jaro Onufer nás všetkých autom rozviezol domov a tak o pol jednej v noci som už odomykala dvere.

Časový a kilometrový rozpis:

Sobota: ​odchod z lodenice BAZ 18:30
​odchod lodenica Trnávka 20:00
​slovensko-poľská hranica Trstená 00:00-00:30

Nedeľa: ​5:30 zlomený vlek cca 20 km za Krakovom
​10:00 odchod z miesta nehody
​21:30 príchod do Czerwoneho Folwarku – breh jazera Wigry

Pondelok: 10:30 odchod
15:00 Buda Ruska
Czarna Hancza r.km. 17,6 – 30,3

Utorok:​ 9:30 Buda Ruska
​17:00 Dworczysko
​Czarna Hancza r.km. 30,3 -56,0

Streda: ​10:15 Dworczysko
​17:30 Mikiszewo
​Czarna Hancza r.km. 56,0 – 74,3

Štvrtok: ​10:30 Mikiszewo
​17:00 Sucha Rzecka
​naviazanie, presun
​21:00 príchod do Lipska
​Czarna Hancza r.km. 74,3 -80,5
Sucha Rzecka

Piatok: ​11:15 Lipsk
​16:30 Nowa Kamienna
Biebrza

Sobota:​11:15 Nowa Kamienna
​16:00 Sztabin
​Biebrza

Nedeľa: ​8:45 Sztabin, presun autobusom pod Filipow
​12:00 Filipow
​16:30 jazero Sumovo
Rospuda

Pondelok: 11:30 jazero Sumovo
17:00 Raczki
17:00 – 19:30 pod mostom
19:30 Raczki -20:30 Donspuda
​Rospuda

Utorok: ​9:30 Donspuda
​17:00 Augustow
​nalodenie, 20:00 odchod z Augustowa
​Rospuda

Streda: ​10:30 príchod do Krakowa
​11:00 – 13:00 voľno
​16:30 hranice Trstená
​23:00 Bratislava Trnávka
​00:00 lodenica BAZ

Ceny: ​kurz 1 zl. je cca 10,4 Sk
​čerstvo nadojené kravské mlieko 1 zl/l
​chlieb 1,75-2 zl.
pohľadnica 0,4-0,5 zl.
známka mimo Poľska 1,2 zl.