Po prúde do Pešti

Organizátor: CK Sašatour (vedúca zájazdu teta Saška)

Termín

30.6.2001 – 8.7.2001​

Zostava

​10 + 1 ks: Lisý – Katka a Miro, Keyshovci – Janka a Keysho, Baywatchovci –
Baywie a Jirko, Kašáko-Struhárikovci – Saška, Miro + Vanda 2 dni, Mizovci Mira a Mizo.

Doprava

Do Pešti na člnkoch a z Pešti na meďákovi.

Počasie

Veľmi príjemné – teplé, tropické, miestami zima, oblačno s oklúznymi frontami a búrkovými mrakmi, veterno. Bolo všelijako ale nesnežilo.

Stručná štatistika

Cca: 250 Km​10 +1 ks unášaných prúdom na
kanojkách, z nášho pádlovania nikomu svaly nepodrástli
​1 deň​celodenné KPČ Pešť
​X filmov​vyfotených
​5 kánoí ​dobrej nálady​
​250 litrov piva na osobu

Sobota 30. júna 2001

Odchod z lodenice z „Karlovky“

(2 prenášky, samé komáre)

Nedeľa 1. júla 2001 (plachetnica) 1800 krst

Na obed sa k tlupe 4 kánoí pripojila piata s posádkou Mizo + háčik. Stretnutie prebehlo pri „Hulián Čarde“ a tak sme telám dopriali trošku tekutín v podobe piva a rumu s kofolou.
Kofola s rumom sa stali neodmysliteľnou súčasťou pitného režimu dvoch háčikov (Katky a Mirky), ostatní dbali na svoje ladviny a tak nijako nenarúšali pravidelný prísun vitamínu B v podobe pivčiska. Nič iné sa vlastne po celý čas splavu nepožívalo, ak nerátam raňajšiu ovocnú zubnú pastu (v podobe páleného z rôznych zdrojov). Myslím, že ani doma si väčšina z nás tak poctivo niekoľkokrát denne neumýva zuby. Po nalodení sa sme využili pozitívny vietor do plachiet (celty) až po sútok starého koryta s Dunajom. Janka bola najnedočkavejšou osobou v očakávaní krstu na 1800. kilometri, ale napokon sa dočkala. Všetci doposiaľ ešte na toku Veľkého Dunaja nepokrstený prešli krstom. 9 neodetých tiel sa vrhlo do vodenky, len Mizov háčik sa bál, že priláka žraloky a pirane odbojkotoval kúpací krst (t.j. mal krámy). Nevedeli sme nájsť nič vhodné na spanie a tak sme dopádlovali až do Novej Stráže, kde sme sa uhniezdili. Vedúca vymyslela nočné kúpanie, ale žiadny odvážlivec sa nenašiel. Po dobrej prevažne glutamanovo-sodnej večeri všetci tvrdo zaspali.

Pondelok 2. júla 2001

Ráno sme vyrazili smerom do Komárna a Komároma k ujom pohraničníkom. Prechod prebehol bez problémov, len sme si trošku zapádlovali, keď sme traverzovali Dunaj od jedných colníkov k druhým. Po preclení nás pár hodín unášal prúd a tak sme sa dostali až na ďalšie určené táborisko – ostrov Barnabáš. Ako sme sa dozvedeli od pobrežnej hliadky, je na tomto ostrove táborenie už zakázané. Takže sme vlastne boli poslednou posádkou, ktorej to legálne dovolili. V ten večer sa roztrhlo vrece z obrovskými výletnými loďami a tankermi, ktoré robili úžasné vlny. Plytká voda z jednej strany ostrova bola stvorená pre vodné hry s lietajúcim tanierom. Večer sme príjemne strávili pri ohníku rozprávaním príhod z lekárskeho prostredia tzv. Lisý talkshow.

Utorok 3. júla 2001

Keysho bol ráno trošku pokazený – nejaké light prechladnutie našťastie nič vážneho. Ostatní boli plne zaneprázdnený výrobou a zabezpečením surfovacej dosky. I keď bola na kúpanie trošku dosť veľká klendra na doske sa vystriedalo dosť ľudí – Saška, Mizo, Baywie, Jirko a Mirko Lisý. Barnabáš sme opúšťali pri smoklivom počasí až po obede. V to isté poobedie sme boli zaviaty až pred Ostrihom. Utáborili sme sa na jednej úrovni so Štúrovskou celulózkou na sútoku „Kiss Dunaja a Veľkého Dunaja“. Tábor bol na cípe sútoku, veľmi príjemné miesto s výhľadom na Ostrihomskú katedrálu a aj domček na stračej nôžke. Strávili sme tu veľmi príjemný večer pri ohni pojedaním dobrôt akými boli olivy s tvrdým syrom, opekané jabĺčka a tradične pivko.

Streda 4. júla 2001

Ráno sme vyrazili do srdca Ostrihomu po kanály označený tiež ako Kiss Dunaj. Naše tátoše sme odparkovali len kúsok pred sútokom Kiss a Veľkého Dunaja priamo pod Ostrihomskou katedrálou. Spoločne sme absolvovali prehliadku katedrály, či už výstavu korunovačných klenotov, vyhliadku z vrchnej veže alebo oboje. Po prehliadke nasledoval voľný program v podobe doplnenie potravinových skladov – dokupovanie potravín, obed v meste s neodmysliteľným posedením pri pól-litráku studeného chmelového nápoja. Okolo 17h sme vyrazili v ústrety hľadania nejakej oblasti vhodnej na prenocovanie. Opäť sme sa pádlovaním nepretrhli a skončili sme na neďalekom mrňavom štrkovom ostrovčeku. Susedný ostrovček okupovala jedna maďarská skupina, ktorá nás varovala, že môžeme byť zaliaty vodou, keď budú prechádzať veľké lode. Zavládla neistota, lebo mraky veštili trochu dažďa, kedy by bolo dobré postaviť stany, čo Baywie s Jirkom aj spravili, ale kvoli obavám „čo keby nás predsa len zalialo zo spodu ho zasa zložili. Mrakov pribúdalo a dosť fučalo a tak Keysho postavil stan. Najväčší bojko bol Mizov háčik, a tak nocovali obaja v kanoe aj so všetkými vecami zakrytý celtou ako cigánsky baróni. V tej krásnej duševnej pohode a istote začala Baywie pripravovať slávnostný múčnik pre celú tlupu a síce palacinky – lekvárové a nutelové s banánom. Celý tábor ešte viac zneistel, lebo nik si presne nepamätal, kedy má Baywie narodky, či nie práve v tento deň, keď si dáva takú námahu s palacinkami. Na Bayvuškine narodky sa trošku zabudlo, lebo ich mala akurát na Petra a Pavla (29. júna), ale v tom čase všetci obzerali Adin a Kubov baráčik. Tak sme to odčinili aspoň prúteno-listovo-mušličkouvou kytičkou a gratuláciami so všetkým čo sa dalo (s fit tyčinkami, horalkami atď). Nad ránom okolo 3h ráno padlo pár kvapiek a tak Baywatch-kovci opäť postavili stan. Len tímy Lisý a Kašáko-Struhárikov prespali bez zmätkovanie pod širákom v závetrí kanojek.

Štvrtok 5. júla 2001

Ráno sme sa opekali na slniečku slnili. Naplánované bolo kúpenie sa na polo-termálnom kúpalisku pred Vyšehradom, ale keďže sme tam dorazili o 17h a otvorené „až“ do 18h 80% tímu sa zvrtlo na päte, ale bola to škoda. Čistej vody si dopriala len naša naoko-spárená dvojica Mirko a Saška. Ostatný zatiaľ špekulovali, kde založiť tábor. Na jednom mieste bola strašne humusná voda, odtiahlo sa teda do neďalekej zátoky, kde sme tiež nepochodili – bol tam len vodou zaliaty prales. Vodnej vegetácii sa tu veľmi páčilo aj blatu, rybám a rybárom, ktorý priamo odovzdávali vode čo nepotrebovali. Bola to teda podívaná okrem živých rýb, tam plávali len tak bezprízorne rybie hlávky, vnútornosti a iné neskonzumovateľné časti šupináčov. Tak sme splavili až pod Vyšehrad, kde sme sa utáborili. Večer bolo narýchlo zbúchané KPČ t.j. všetci smädný vykročili na pivo, sice sme boli rozdelený na 3 grupy Baywie s Jirkom strážili tábor, Lisý a Keyshovci boli na pive v meste

Piatok 6. júla 2001

KPČ – hneď po rozlepení očí sme sa vydali po bezprízornej ceste, ktorá bola najbližšie k nášmu táboru v domnienke, že ide na nad nami sa vypínajúci hrad. Nakoniec nás spleť asfaltových a lesných ciest doviedla až k nášmu cieľu. Pred vstupom i najstaršieho študenta Mirka Struhárika (kúpil si študentský lístok bez problémov) sme sa posilnili vynikajúcimi malinami, ktoré sme za pár grošíkov kúpili pred vstupnou bránou. Po obhliadke sídla naše kroky opäť viedli do vyšehrádskeho bufetu na osviežujúce pivko, kde naša pani vedúca Saška kúpila gumené nožičky (t.j. od pivka nám chytila dobrú náladičku). Napokon sa nám podarilo odraziť smerom na „Szentendre“. Ďalej nasledovalo leňošenie na vode, ktorá nás spláchla až do „Szentendre“. Slnko pieklo, 100% posádky strávilo 90% času podopieraním člnkov z vody. Na mieste nového táboriska v „Szentendre“ sa k nám pripojila Vanda t.j. lepšia polovička Mirka Struhárika. Utáborenie sa a hop cup do centra na pivko. Treba si dávať pozor pri úhrade sumy za nápoje nejako im to nesedelo.

Sobota 7. júla 2001

Odchod zo „Szentendre“ HEV-om do Pešti. KPČ – prehliadka Budapešti. Po vylodení sa z HEV-u sme boli svedkami leteckého maniaka. Nejaké lecino tzv. Kamikadze nacvičovalo vzdušné obrátky a otočky všetkého druhu. Pamiatky boli pekné ale slniečko neúprostne pražilo a tak po vychádzke na trase Disnayland, Budapeštiansky hrad – s príšernými bielymi oknami a otrasnými žalúžiami, ďalej prefrčanie okolo parlamentu a priama čiara na „PALATINUS“. Palatinus bolo kúpalisko na ostrove uprostred Budapešti, kde bola síce voda, ale prístup do nej bol nemožný z dôvodu milióna ľudí na 1 cm 2. Ako by nám húpania vĺn nestačilo tešili sme sa z umelých vĺn v jednom z bazénov, najviac teda pani vedúca Saška, ktorá nevynechala ani jedno vlnobitie.
Ledva sme sa prešuchtali, cez záhrady ostrova plného lúk, jazierok s korytnačkami a rybkami naspäť na zástavku HEV-u smer „Szentendre“, kde sme mali rozložený základný tábor. Vyprahnutý sme sa doplazili do jedného z najmenej pútavých posedení pri nábreží Dunaja na celodenne očakávané studené pivko. Tento program absolvovalo 80% tímu Baywie a Jirko nam zmizli z dohľadu v Pešti a vynechali aj večerné pivko, ale určite mali tiež plnohodnotný program.

Nedeľa 8. júla 2001

Člnkovanie až pod 8. most v Budapešti spojené s obdivovaním Peštianskych pamiatok z vody, občasné kúpanie, dofocovanie filmov a odchod domov. HIC

Mirka a Mizo