Malý Dunaj 130km

Nohami – rukami Malým Dunajom za víkend

Oslovil ma kamarát, či si s nimi pôjdem zabehnúť Malý Dunaj (MD). Nakoľko som vedel, koľko kilometrov zhruba má MD a koľko mám v ostatnom období nabehané, odpoveď bola jasná. A tak vznikol nápad, že pojdeme nohami – rukami, teda aj bežecky, aj vodácky. To prinieslo veľkú výhodu, keďže sme zrazu nepotrebovali sprievodné vozidlo. Morský expedičný kajak umožnil zbalenie všetkého potrebného materiálu na stanovanie, oblečenie a jedenie pre tri osoby. Tým pádom sme boli nezávislí, mohli sme sa presúvať ľubovoľným tempom a prespať kdekoľvek. 

A tak sme čakali na víkend, kedy budeme všetci traja môcť a zároveň budú vhodné poveternostné podmienky. Štart naplánovaný na sobotu ráno pri začiatku MD, teda pod Bratislavou, medzi prístavom a Slovnaftom. Keďže transportovať kajak je vždy oštara, vyrážam o hodinu skôr priamo z lodenice v Karlovej Vsi. Užívam si samotu v strede Dunaja a pozorujem vychádzajúce slnko nad Bratislavským hradom. Po 8 kilometroch sa dostávam na náš štart. Dávame úvodné predštartové foto, zapíname trackovacie zariadenia a štartujeme. No štart nie je podľa motta: vyštartujeme naplno a pomaly budeme zrýchľovať. Práve naopak, všetci traja zdvíhame kajak a nesieme ho dobrých 800m, aby sme prekonali prvé dve prekážky v toku MD. Táto aktivita nás dostatočne unavila a zahriala, aby sme už mohli odštartovať s primeraným tempom.

Ďeň prvý

Ja pádlujem stredom toku, chalani bežia popri toku, pričom občas prechádzajú z jednej strany na druhú a tak ich občas podplavujem. Tempo máme viacmenej vyrovnané. Cez Bratislavu to slušne tečie a chalani sú ešte plní síl. Prechádzame okolo letiska do poľnohospodárskej krajiny. Je veľmi pekný deň a veľa vodákov nasadá na vodu na klasických nástupných miestach. Po 80 minutách sa plavím okolo dreveného korza v Zálesí. Míňam početné rodinky kačiek a labutí s mladými hebučkými jedincami. Na obed dopádlujem k elektrárni Nová Dedinka, kde sa opäť nemyslelo na vodákov a tak treba prenášať. Chalani dali kufor (zablúdili)  a tak ich čakám asi trištvrte hodinu. Ja som trasu neriešil, išiel som stále po prúde, ale na bežcov čakali nástrahy za každým zabočením. Ak bola lesná, poľná cesta blízko toku, bežali po nej, ale často sa stalo, že museli prechádzať cez polia, húštiny, hustý lužný les. Vraveli, že ľutovali, že si nezobrali mačetu. Občas sa dohadovali s majiteľmi políčok, či môžu cez ne prebehnúť. Občas volili variant preskočenia cez plot. MD tu už hodne meandruje a tak niekedy pádlujem pol hodinu a som skoro stále na tom istom mieste. Na vode je dnes rušno, desiatky plavidiel a stovky rekreačných vodákov. A tak sa snažím stále dobehnúť nejakú tú skupinku ďaleko predo mnou. Stretávam všetky možné konfigurácie, od znechutených tínedžeriek splavujúcich s rodičmi, oteckov s detičkami, zahraničiakoch spoznávajúcich slovenskú amazonku, až po skupiny, ktoré počujem na kilometer spievajúc “slovenské mamičky..”. Zastavujem u Matisa, kde práve stavajú TeePee stany na letnú sezónu. Pozerám na mape, kde sa nachádzajú chalani, zisťujem, že bežia po opačnej strane a tak sa opäť súkam do kajaku a počkám ich až v Jelke pri mlyne. Tam stretávam kamarátov a dávam si s nimi večeru. Chalani dobehnú po hodine a tiež dopĺňajú minuté kalórie. Vyhodnocujú, že pokračovať ďalej sa oplatí po pravom brehu a tak hľadajú dobrovoľníkov, ktorí ich prevezú na druhú stranu. A aj našli. Tu končí väčšina vodákov a tak je tu plno. Stretávam tu kamaráta z vodáckej požičovne a hovorí, že dnes mal na vode všetky lode, ktoré má. Už sa nám veľmi nechce pokračovať, ale ešte je hodinu svetlo, tak o 20.00 pokračujeme z Jelky ďalej. Stretávam len pár starých vodáckych vlkov, ktorí chodia spať k Palovi a veru že je tam tiež plnka. Ja pokračujem ďalej a poslednú hodinu pri západe slnka sme na vode už len ja a bobri. Tesne pred zotmením o 21.00 parkujem v kempe Madarász. Na hodinách mi svieti 72 prejdených kilometrov, čo je asi môj rekord behom jedného dňa.

Platíme dosť veľa za noc. Dávame studenú sprchu, lebo teplá už nie je. A ideme regenerovať. V noci nás zobudí dážď a tak ja rýchlo dávam na stan tropiko a chalani zaliezajú pod prístrešok. Ráno sa opäť budíme do teplého slnečného dňa. 

Ďeň druhý

Čochvíľa po vyplávaní ma čaká ďalšia elektráreň a aj veľmi pomalý tok pred ňou. Slnko peče, málo stromov a tak sú to dobré galeje. Prechádzam okolo veľkého rezortu Lake Side Residence, ktorý sa nachádza v úplnom zadku sveta a sám som zvedavý, či to bude úspešný projekt alebo ďalšie mesto duchov. Pred priehradou sa ku mne pripojí voda Čiernej Vody a tak dúfam, že sa aj tok zrýchli. Chalani ma už čakajú na prenáške a tak s pocitom, že toto je už posledná prenáška, prenášame zas a znova. O chvíľu prechádzam okolo kolového mlyna v Tomášikove. Na obed sa zastavujeme v Alba Régia, kde som vždy chcel ísť, ale majú tam viacero akcií a tak aj dosť plnku a chaos. Dávame si však miestnu klasiku halászlé. A nasledujú ďalšie 4 hodinky pádlovania. Dnes som nestretol žiadnych vodákov, čo je brutálna zmena oproti včerajšku. Takže len flóra, fauna a ja. Monotónne pádlovanie sa snažím narúšať, napríklad občas sa aj napijem. Alebo som si aj zabočil do Klátovského ramena a užíval si priezračnú vodu. Je to paráda, človek zrazu vidí ako mu pod kajakom plávajú kapry. Budujú tam nejaké dielo, ale zatial som nezistil čo. Čo som sa však neskôr dočítal, že sa momentálne dá vybaviť splav relatívne dlhého úseku Klátovského ramena, čo sa javí ako budúci plán, lebo má to určite svoje čaro. Potom pádlujem, pádlujem, spievam si a pádlujem. S chalanmi sa už často nestretávam, lebo viaceré meandre usekli a tak máme rôznu doprednú rýchlosť. Odhadujem, že o 2 hodiny by som sa mohol napojiť na Váh a tak volám mojej pani manželke, aby vyrazila z Bratislavy po nás. Vychádzam z MD a dám si ešte kilometer po Váhu. Som v Kolárove prvý, o pár minút súčasne ku mne dobiehajú bežeckí kamaráti z jednej strany a manželka s autom z druhej strany. Tomu hovorím načasovanie. A veľká vďaka patrí mojej manželke, ktorá sa takto obetovala pre troch spotených makačov.

Dávame cieľovú fotku. Naväzujeme loď na strechu a vyrážame domov. MD sme dali dvojetapovo, 65km prvý deň a 65km druhý deň. Najviac som sa bál pľuzgierov z pádla, nejaké sa aj začali tvoriť, ale rýchlo som vždy zasiahol. Napríklad som si vytiahol cyklistické rukavice alebo som pár hodín nepoužíval ten prst, kde sa to najviac dralo. Najviac sa to dralo, keď som mal mokré prsty a tak som sa aj veľa nafúkal, aby som si udržiaval prsty suché. Ale môžem povedať, že nakoniec zvládnuté bez jediného pľuzgiera. Chalani, tí mali zase nohy dorezané od poľných plodín, repky, žihľavy a podobne. Ale každé dobrodružstvo niečo stojí. 

Štatistické okienko MD130 (BA – Kolárovo)

  • 1 vodák TomTom a 2 bežci Daniel a Ján
  • 55 000 záberov pádlom
  • 36 hodín
  • 3 prenášky
  • 19 bobrov
  • 27 volaviek
  • 8 rybárikov
  • 22 labutí
  • 3 mlyny
  • 17 mostov
  • 40 plavidiel
  • 90 rybárov