Preskočiť na obsah

XXI. ročník legendárnej „Plavby na Hainburg“

Pozdravujem vospolok priatelia! 

Vo štvrtok som chcel akciu odhlásiť, vedel som totiž, že ide vysoká voda. Ale Erik s TomTomom ma presvedčili, že to treba urobiť. Bude to mať vraj svoju krásu, a možno splavime také ramená, ktoré by sa inak splaviť nedali. Nedeľa ale prekonala naše očakávania. Ráno bola hladina Dunaja v Devíne už 500 cm. Viac ako boli prognózy. 11-tich účastníkov to ale ani tak neodradilo, ani moje upozorňovacie maily. Tak som teda musel ísť aj ja!  Ako sme sa nalodili do ramena, hneď to začalo. Nebolo úniku, len neustále ťahanie. Pri prvom sihoťovom moste bola aj kúpačka, chvalabohu jediná. Po 300 m sme vylovili jazdca, loď aj pádlo. Ešte nás čakalo prekvapenie pod 2. sihoťovým mostom. Čo jazdím v ramene, nepamätám si také silné prúdenie. Niektorí si to zopakovali aj 2x. Z ramena sme to pretraverzovali na pravý, rakúsky breh Dunaja. Nechceli sme ísť cez vrbičky na slovenskej strane, a už vôbec nie cez pulzar. Ostatné všetko bolo s ohľadom na očakávaný športový výkon znesiteľné, ale nedajbože vystrčiť nos do Dunaja. Malo to obrovskú silu. Dlhodobo sa to ani nedalo utiahnuť. Oproti Devínu na rakúskej strane nás prišiel splavom z Hainburgu na svojom rýchlostnom K1 privítať sám predseda ABVK Vlado M. Aj nám urobil pekné fotečky. Nechýbali prípitky ani oslavné reči. Vnímavý pozorovateľ postrehne na prezentačnej fotke, ako sa bude vyvíjať design skupinových portrétov v  budúcej dekáde Hainburgov. Vlado nás ovplyvnil aj pri navigácií. Pozval nás namiesto oboplávania Hainburgskej skaly, na traverz do Spittelauer Arm,  na ľavej strane Dunaja, a splaviť sa potom do cieľa po prúde do Hainburgu. Ale bola to hotová Niagara. My traja padlí anjeli sme si povedali, že nám už športu stačilo. Radšej sme plavbu prudko tečúcim ramenom vynechali, trochu sme vyšli protiprúdne a šups do cieľa v Hainburgu. Príťažlivosť občerstvenia  a Wiener Schnitzel v miestnej reštaurácii bola pre nás neodolateľná. Ostatní prišli o hodnú chvíľu, ale všetko bohate postíhali. 

Celkom zábavné boli príjazdy  do cieľa v Hainburgu. Ako v nejakom filme. Prvý priplávali klasicky po vode po pravom brehu TomTom, skoro ho predbehli naši dvaja kamaráti, ktorí finálnych cca 700 m prešli pešo po turistickej značke, nesúc pritom svoje kajaky, Milan bol po časovej strate, vyvolanej traverzom až štvrtý!  Nám ostatným, ktorí sme si pridali poznávaciu vychádzku do Hainburgských ramien, to ale vôbec nevadilo. 

Plavba dole bola za odmenu. Nádherné výhľady, krajina, rieka. Na takej rýchlej vode sme boli raz dva dole v Karloveskom ramene. Stihli sme po ceste preplaviť aj rakúske ramienko Äugl Arm. A potom už len uložiť veci a lode a rozlučovanie. A napodiv sme si stihli aj posedieť pri skutočnom energy drinku a vyhodnotiť akciu, a trochu aj postrašiť náhodných pozorovateľov z členov lodenice. 

Štatistika:

  • Počet účastníkov opäť vyrovnal historicky druhé miesto. Plavbu absolvovalo až 12 účastníkov, v tom boli dve ženy,  nováčikovia boli traja, a v nich dokonca dve skúsené lodeničnné „pasty“. 
  • Stav Dunaja bol hlavne silou na hrane jazditeľnosti takej vzdialenosti. Veď ku koncu plavby bolo v Devíne 563 cm, t.vody 16,2″C, t.vzduchu 21″C-26″C, prietok 4.600 m3/s, čo  je podľa hydrometeorológov vraj 2 roč. voda (Morava mala v Záhorskej Vsi 148 cm a teplotu 21,6″C), vetrík bol mierny. 
  • Stav „SUPERKLUBU HAINBURSKÝCH PROTIPRÚDNIKOV“ sa tým pádom zvýšil na počet 63, v tom je 16 žien, osobopreplavieb je už 171. Vznikla aj nová kategórie: MK1 Hybrid Ženy.  Celkový počet kategórií je teda už 23. Trasa hore dole má dĺžku pre každého jednotlivca 24,6 km, takže doteraz sme spoločne prepádlovali vyše 4.000 km! 
  • Obťažnosť akcie hodnotím na *****, t. j. maximum , lebo podmienky boli najťažšie v histórii. 

Postrehy na záver:

  1. Dvaja naši kamaráti prebehli najťažší úsek radšej po súši, a do cieľa v Hainburgu prišli s kajakmi v rukách. Naspäť to už komplet splavili až do Karloveského ramena – absolvovanie Hainburgu sa im samozrejme počíta.
  2. Vlado M. nám prišiel oproti  splavením z Hainburgu. Na budúci rok, ak sa splaví na štart do Karloveského ramena, a vypádluje to s nami naspäť domov do Hainburgu, bude sa mu to počítať. (To je zároveň pre neho pozvánka na budúci rok!)
  3. Tých našich prepádlovaných 24,6 km za tohto stavu Dunaja by som výkonom porovnal kľudne ku 40-50 km na hladkej vode, poťažne na mori, a dole takýmto Dunajom možno aj na 80-90 km.
  4. Budúci Hainburg bude organizovaný bez výhrad do vodočtu v Devíne 350 cm, do 420 cm s výhradami, a pri vyššom stave radšej nie, iba ak samosplavom z Orthu!
  5. A myslím si, že všetci účastníci na tento Hainburg tak skoro nezabudnú, a budú na neho spominať snáď prevažujúco v dobrom.

A to je zatiaľ všetko, na obrazové a textové informácie klik na:

https://photos.app.goo.gl/ffAkoXBYps8RPHGP6

A dovidenia na budúcom XXII. ročníku priatelia!

Pekný deň prajem.

PS