Ako sa bol starý Geronimo na snehových drevách prechádzať

Začalo to asi takto: Ciša mala asi veľa nepretelefonovaných minút, tak nám v utorok večer všetkým volala, že čo robíme cez víkend a že či by sme nešli na Skalku. Keďže nikoho žiadna rozumná výhovorka v takom chvate nenapadla, nezostávalo nám nič iné, ako s daným návrhom súhlasiť. A spravili sme dobre, to Vám môžem povedať už teraz, ale tu sú podrobnosti:

Gdo:

Škoda autiak 1 :     Mišíkovic Felácia:

  • Maťo
  • Ciša
  • Mucha Bejvucha/Muška Bejvuška
  • Jirko –český hosť pod dohľadom

Škoda autiak 2:      Kašákovic Fabia:

  • Mirino
  • Saška
  • Keysho trupka
  • Smolík trupka

 

Škoda autiak 3:      Braňova Octavia:

  • Braňo Kunc (powered by Dunajčík)
  • Zuzka (powered by Dunajčík)
  • Mizo
  • Maťa
  • Slivka

Kedy:

06.01.01-07.01.01

Gde:

„Hotel „ Skalka, Skalka

Počo:

vhodnejšie skôr na vodu

Sobota:

Vzhľadom na rozdielnu výkonnosť autiakov ame si dali zraz o 11.00 v cieli určenia. Už cestou sa snažili trupky S a K reprodukovať Saške predpoveď poča , ktorá znela +4 až +6. Neverila im, že predsa to nie je možné, aby bolo na Skalke škaredo a teplo! Do cieľa sme dorazili bez väčších problémov, zvítali sme sa s Tatraňákmi s Denisou ale hlavne všetci účastníci tejto na prvý pohľad športovej akcie medzi sebou. Vzápätí sme sa s Tatraňákmi a Denisou rozlúčili, lebo oni sa tam už našporovali dosť(a asi tiež počuli predpoveď) a odchádzali smer BA. V zápätí začal chaos spojený s naháňaním vhodných handier a výstroja, obliekanie, výmena, požičiavanie ale hlavne voskovanie! A to teda nie je len tak, zvoliť správny vosk na to podivné počasie vonku. Tak tam každý na tie drevá niečo nacápal a mohli sme vyraziť v ústrety bežkárskym dobrodružstvám. Ako vcelku praktický nápad sa ukázalo rozdelenie partie a A-team a B-team. Samozrejme cestou tieto teami menili zloženie ( napr. Muška Bejvuška- do kopca A-team, z kopca B-team) Po krátkom úseku sme opäť pocítili potrebu mazať, tak sme mazali – tentokrát vosk inej farby. Takto sme to zopakovali ešte pár krát. Kompletné mazanie bolo hotové tesne pred koncom nášho štvorhodinového výletu, keď mal na drevách každý z nás všetkých všetky vosky a aj tak sa to všetkým šmýkalo. Najviac nám padala asi Slivka, aj Smolík zopár krát neustál, ale Keysho stváral veci nevídané: padal cestou do kopca, dokonca dokázal dostať počas jazdy pravú bežku do ľavej časti stopy a ľavé drevo do pravej časti stopy (tak to už čo je?!) Pred návratom do nášho hotela si ešte silnejšia časť dala jedno 5 km kolečko na miestnych okruhoch, slabšia časť si dala čaj s rumom. Potom sme všetci prášili na večeru. Tá bola síce chutná, ale množstvo výrazne zaostávalo za kvalitou. Vzhľadom na nedostatočný prísun energie sme sa presunuli do reštaurácia Minciar (ináč NEVER MORE!!!), kde sme si dali pivo (teda tí, ktorým sa asi o 19.00 ušlo POSLEDNÉ čapované), cesnakovú polievočku -bez syríka:-( a nakoniec palacinky. Tu si Bejvi rozhnevala čašníka otázkou koľko druhov a aké majú. Tak sme každý dostali dve divné placaté veci s troškou lekváru niekde v strede a troškou nejakej bielej sračky na vrchu (ževraj ex-šľahačka), iba Bejvi dostala jednu (no nedaj si za 30 Sk). Krivdu nadrbaný kuchár napravil, tringáč sme im nedali! Na izbe nás čakalo pár flašiek dobrého červeného vínka, popili sme, pokecali sme, pospali sme.

Nedeľa:

Nikomu sa nechcelo vstávať. Hlavne pri pohľade von oknom. Voda, voda, samá voda. A teplo. Asi +4 až +6.Väčšina zúčastnených mení bežkárske topánky za pohorky a hurá na prechádzku. Keysho so Smolíkom sú Saškou prehlásení za bosorákov, argumentácia, že občas stačí počúvať rádio neobstála. Menšina v zložení Maťo, Luciša, Mizo a Braňo sa idú zase na drevách naháňať. Asi im včerajšok nestačil. Turisti nie sú schopní od raňajok do obeda zvládnuť Zruby vzdialené 50 min. od chaty. Ale precházka je to pekná, snehové vojny tiež, rovnako ako guľovanie neznámych okolostojacich slečien – najlepšie rovno do hlavy (špecialista Keysho). Pred obedom sme sa opäť všetci postretávali, pobalili. Lyžníci si pochvaľovali, ževraj bolo výborne. Jirko Vám je do tej Bejvi taký paf, že ani nevie, kde si bundu odkladá. Zato Keysho to vie veľmi dobre (hlavne keď ju „trošku“ posunie – asi o 2 poschodia) Po (pred)obedíku sadáme do tátošov a hor sa na obed do Revišského Podzámčia. Tu bola Muške-Bejvuška spôsobená ďalšia nenapraviteľná krivda v reštauračnom zariadení: našej urodzenej Muške-Bejvuške si dovolili nepomiešať mak s cukrom na šúlancoch!!!  Luciša v snahe prekabátiť vlastného manžela a všetkých ostatných prehlasuje kamenné stĺpiky v plote za biele súdky, Bejvi zase listy z papradia za pierka z ftáka. Ale inak podarená hra.  Ale najvyšší čas ísť domov.

Pekne strávený víkend za nami. Niekto si priniesol pekný zážitok zo športového, víkendu, prípadne peknej prechádzky, iní zase krvavé pľuzgiere na pätách. Ale hlavne sme boli zasa niekde spolu skoro všetci.

Smolík