Ako sme sa boli po kopcoch v zime prechádzať

Roháče 2001

heslo akcie: Kúpim teplo!

Účastníci:

Bulharova Primera:

  • Bulhar
  • Keysho
  • Smolík

Struhlov Golfík:

  • Struhlo
  • Vanda
  • Vemeno
  • Silvia

Puchiho Almara:

  • Puchi (Twister, BlackBox…)
  • Dottore Miro Lisý
  • Katka Lisá

Dátum:

2. a 4. februára 2001

Miesto konania:

Roháče – Huty – “horáreň” a okolité kopce.

Piatok 2.2.2001:

Podvečer všetky autá vyrážajú z BA. Minimálne Primera je na cestu pripravená perfektne- veľa piva, nesvietiaci reflektor (opravený po policajnom upozornení) a dobrá hudba. V Považskej Bystrici sa všetci pekne stretávame a pokračujeme systémom „od pumpy k pumpe“. Že prečo? Lebo na Struhlovom Golfíku zamrzli trysky ostrekovania. Asi preto, že boli vyhrievané. Vášnivé rozoberanie pracovných problémov (Datalock) malo za následok nasledovné: „ Aha, tam bola odbočka na Bešeňovú! Tam sme mali odbočiť!“ Ale všetko dobre dopadlo, okolo desiatej sme sa stretli v našej „horárni“. Naše predchádzajúce informácie o budúcom nocľahu boli sa dosť rozchádzali:

Bulhar: „ Budeme spať v nejakej búde-horárni bez správcu, za fľašku…“ A tak sme sa k Keyshom a Bulharom zariadili- spacáky, karimatky, teplé veci…

Dotorre Lisý: „Mne stačilo, keď mi povedali, že sú tam štyri kúpelne… „

„B“ bolo správne! Nás pripravených na kruté zimné podmienky prekvapil funglnový domček pripravený pre 10 ľudí s postieľkami, horespomínaným počtom kúpeľni, kuchynkou, spoločenskou miesnosťou,…

Troška sme pokecali a hor sa spať, čakal nás predsa ťažký deň!

Sobota 3.2.2001:

Okolo 9.00 nastupujeme v kompletnej zostave  na značku, ktorá nám začína pri chalúpke. Dozvedáme sa, že tam v zime nemáme čo robiť- chodník je vraj zavretý.Nebol .Vyrážame smer Biele Skaly ale hlavne Sivý vrch. Úvodné stúpanie lesom nerobí problémy snáď nikomu, čerstvo napadnuté biele sračky nám vŕzgajú pod nohami , proste paráda. Nudkáme sa, tak vymýšľame Puchimu prezývku. A stretávame prvú významnejšiu vec cestou – Biele Skaly. Ale preistotu strácame značku spolu s tušením, že ktorým smerom ďalej. Keďže sme v hľadaní značky neuspeli ani  “hviezdicovým systémom”, Struhlo (čoby horský vodca) vyťahuje mnohodielnu mapu veľkej historickej hodnoty a buzolu. Po krátkom “zorientovaní sa” nám ukazuje sever a správny smer. Ako sme neskôr zistili, sekol sa iba o 180 stupňov! Po krátkom skonsolidovaní sa dostávame na hrebeň a robíme koch,koch, cvak,cvak, obliekame sa, dávame piknik na stojáka a pozeráme na kopec nami  identifikovaný ako Sivý Vrch. A zdá sa nám byť stráááášne ďaleko, tak padáme ďalej. Mira Lisého a doterajšiu čelnú skupinu strieda Keysho, ktorý nám všetkým robí prešlapávača, prieskumného pracovníka a udávača tempa zároveň. A tu sa začína naša celovíkendová hra – na schovávačku. My versus značka. Hrebeň je nádherný, výhľady si ale už asi zobrali dovolenku a poslali namiesto seba sneh a vietor. Do cesty sa nám navyše postavil nejaký nezvyklo veľký kopec – v polovici jeho obchádzania sa začíname zamýšľať, či to nie je náhodou ten náš. Ešte, že sme sa nakoniec všetci vytrepali takým slušným žľabom, lebo – div sa svete- bol to ten náš!!! To bol fakt vrchol – vietor jak hovado, teplota -13 !  Dotorre dáva nejaké pokusy o vrcholové fotto, Bulhar zasa nejaké pokusy o zmenu trasy návratu. Napodiv sme sa všetci zhodli že dobre a tak teda ideme za ním. Zliezame bočným hrebeňom,  Bulharove slová znejú “ešte kúsok a bude to dobré”.  “Dobré” – rozumej brutálne hlboký sneh a veľe,veľa kosodreviny. Katka dosahuje ďalšie vrcholy – tentokrát na tej kosodrevine (aspoň sa Miro večer nenarobil 🙂 Pojedáme sušené ovocie, pivo, pijeme čajík a prášime niekam do doliny- je mnoho hodín. Cez polia a lúky sa dostávame na cestu. Vanda nemusela vyvíjať veľké úsilie na to, aby nás ukecala na nástup do už ňou stopnutého auta… Pomaly sa stmieva.

Po výdatných a výborných večerách sa usadáme do spoločenskej miestnosti, popíjame čo kto má. Všetci priniesli dobré červené vínko, len Bulhar dovliekol  Kláštorné… O 21,30 (slovom:o pol desiatej) končíme nočné dialógy a ideme do večných lovíšť. V noci sa v prekúrenej izbe s trupkami ozýva: Predám teplo!!!

Nedeľa 4.2.2001 :

Ráno nastáva dohovor na tému: Čo dnes? Rozhodnutie padlo opäť na prechádzanie! Zostáva už iba určiť cieľ. Všetci chcú ísť na Prosiek – Keysho odmieta, Bulharovi sa to tiež nepáči. Tak tvoria novú záujmovú skupinu a lobbingom sa snažia o získanie ďalších členov do svojich rád. Smolík prestupuje ihneď, ostatní váhajú. K rozhodovaniu značne prispela nie zrovna vhodne zvolená Bulharov taktika: Sľuboval nádherné výhľady (snežilo jak hovado) a príliš skoro (už na chate) prezradil pomýšľaný ciel dňa – teda kopec Osobitá. Vanda sa z vedľajšej izby prišla presvedčiť, či dobre počula…

Partia sa rozdeľuje na dve skupiny:

– Tí, čo patria na Osobitú (alebo do osobitnej?…)       Bulhar, Keysho, Smolík

– Prosiečania, teda ostatní členovia zájazdu.Nikto nezostal hniť na chate, šak sme sa prišli prechádzať!

1. skupina vyráža autiakom k chate Primula, kde  ho necháva a vyráža po svojich. Konkurz na prešľapávanie väčšiny cesty hore vyhráva ten najmenší a najmenej skúsený- teda Smolík. Kopec sa stále dvíha a dvíha, schovávačka so značkou permanentne funguje, snehu pribúda, síl ubúda, ale dá sa. V polke výstupu zisťujeme, že to asi nebude môcť byť veľký a náročný kopec, nakoľko nemáme ani čaj, ani minerošku, ani cepíny… Nejako sa pozabudlo!No, je tam toho… Po nekonečnom brodení sa snehom a preskakovaní podnutých stromov už začína Bulhar mäknúť, ale, čo sa to pred nami neukazuje! Sedlo! Konečneee! Tu si čítame, že chodník na osobitú je zatvorený. Aj závora tam bola (taký kus dreva na lúke) , ale my sme šikovní, my sme ju obišli!!! A už to chcelo iba troška odvahy, pevné nohy. Na to,že bol “chodník” zatvorený bol dosť dobre značený. Prekonávame aj miesto s dosť veľkým sklonom a málo záchytnými bodami. Vietor nám šlahá do tváre tisíce ihličiek, my sa nevzávame a dosahujeme vrchol!!! (kopca) V brutálnom vetre a snežení chytá Bulhar trupky okolo ramien a snaží sa prezentovať sľubované výhľady. Neprešlo. Pri spiatočnej ceste do sedla zapadáva najkrpatejšia trupka S. do bielych sračiek takmer po ramená – Keysho a Bulhar sa len rehocú… kamaráti… Smolík pochybuje o Keyshovych meteorologických znalostiach – to ľadové peklo, to bol vraj teplý front…  Cesta k autu bola rýchla, pivo v Primule takisto.

2. skupina zvládla svoju naplánovanú trasu takisto podľa plánu a veľmi sa im páčilo. A to je asi najpodstatnejšie.

Pobalení a výborne športovo vyžití padáme domov. Bulhar začína byť nejaký soplavý… Cesta je OK, večera v Jánošíkovej krčme tiež (okrem Keyshovho jeleňa)

Smolík

P.S.: Správa z pondelka 5.2.2001: Bulhar je týždeň PN…