Hungarrodeo 2001
Keby ste náhodou nevedeli v Maďarsku nie je žiadna divoká voda. Ale aj napriek tomu začali naši južní susedia jazdiť na kajačikoch a iných člnkoch na divokej vodepo celej európe a tento rok usporiadali už druhý ročník rodea na divokej vode na ktorý boli pozvaní aj slovenskí kajakári. Jazdilo sa na vlne (taká malá haťka) na rieke Sajo (čítaj Šajo). A musím povedať, že pár maďarských kajakárov jazdí naozaj veľmi dobre. Toť asi na úvod, poďme k veci.
Kedy a kde to vlastne bolo?
4.5.2001 – 6.5.2001 Miškolc – Maďarsko
Kto tam bol?
Všade samí maďari ( a na vode asi 20 maďarskích pretekárov). Zo Slovenska sme tam boli iba traja: Ja, Mirík a náš najlepší slovenský rodeový jazdec Jano Rusnák.
Ako sme sa tam dostali?
Miríkovou Fabiou cez Lučenec a Rimavskú Sobotu.
Ešte aké sme mali počasie?
Celý víkend bolo strašne pekne a strašne teplo. Aj keď na chvíľu sa tvárilo, že aj spŕchne ale nakoniec bolo horko.
Ako sme sa mali?
Piatok
Asi o siedmej sme sa stretli na lodenici a kedže ja a Mirík sme meškali Jano bol zapíjáť cestovnú horúčku a lúčiť sa so skautami. Keď sme s Miríkom prišli Jano už mal v sebe asi 4 pivá. Naviazali sme a pomerne rýchlo sme vyrazili smer Zvolen, Lučenec, Rimavská Sobota, Miškolc dokopy asi 350 Km. Počas cesty sme Ja a Jano úspešne zapíjali ubiehajúce kilometre, takže nám vôbec nevadila malá búrka s poriadnymi krúpami. A takisto nás z miery nemohol vyviesť ani vyjavený colník na hraniciach („kam s tými loďkami chlapci?“). V Miskolci pri Tescu nás už čakali naši Maďarskí kamráti Puhi Jánoš (hlavný organizátor podujatia) a Kristína ktorá nám robila počas celého rodea tlmočníčku z Maďarčiny do Angličtiny. Po zvítaní sme sa presunuli do Jánošovej reštiky kde nás pohostili Pivkom. Nakoľko boli asi dve hodiny v noci, sme to po štyroch pivách zabalili a zalahli na rozdiel od našich maďrskích kamarátov vonku na čerstvom vzduchu.
Sobota
Ráno sme strašne nadávali, pretože nás budili už o šiestej. Vôbec sa nám to nepáčilo a tak sme sa zo spacákov nechali vyhnať až o hodinu a spoločne aj s maďarmi sme sa presunuli k vode. Viedli nás cez celé mesto a kým sme prišli k vode úplne sme stratili orientáciu, odkiaľ a ako sme prišli. Boli sme riadne uťahaní z cesty a ponocovania a tak sme pri vode znova zalahli a snažili sa čosi dospať. Zrejme nás naschvál nadájali pivom, aby sme náhodou niečo nevyhrali. Dakedy okolo obeda sa začal pretek. Najprv Fun slalom a neskôr aj jazdenie vo vlne ktoré spočívalo vo voľnom jazdení a predvádzaní figúr vo všetkých vlnách a vlnkách, kde sa len dalo. A ako to na správnom kajakovom rodeu býva vyhrávala celý deň poriadna tvrdá hudba. Takže večer nás riadne uťahaních a ohučaních presunuli, tentokrát na odľahlé miesto kdesi na kopci, do akéhosi parku (niečo ako naša Partizánska lúka). Tu nás očakával vynikajúci guláš a sud piva. Potom sa rozbehla voľná zábava, diskusia a príjemné posedenie pri ohni. Úplné prekvapenie nás čakalo asi o jedenástej večer – výborná torta. S plnými pupkami sme teda mohli pokojne zaspať a dohnať náš spánkový deficit predchádzajúceho dňa.
Nedeľa
Budíček už našťastie nebol taký hrozný ako v predchádzajúci deň a cítili sme, že prišiel náš deň. Po výborných raňajkách, ktoré nám pripravili naši hostitelia sme sa mohli vrhnúť do pretekania. Najpr fun slalom a potom rodeo a dve ceny boli naše. Konkrétne Jano bol tretí v rodeu a Mirík druhý vo fun slalome. Takže z troch z našej slovenskej výpravy si dvaja odnášali pekné ceny. Na záver sme sa znova najedli v Jánošovej rešturácií zastavili sa v Tescu pomíňať forinty ktoré nám ešte ostali. Tam sme sa zabávali na nápise na záchode kde oktrem maďarského nápisu na dverách bol nápis anglický: „keep clear it clean“ a pod ním slovenský nápis: „dávat pozor člen učítý číry“. Nikto nevedel čo to vlastne znamená a tak sme si túto komickú tabuľku odniesli domov . Vyrazili sme smer Bratislava a aby sme náhodou cestou domov nevyhladli čakala nás ešte jedna jedacia zástavka pri Lučenci u Mirikovej Babky.
Na záver chcem týmto poďakovať našim Maďarským kamarátom za pozvanie a za všetko čo pre nás cez tento víkend urobili. Bola to naozaj výborná akcia, kde sme si trošku zašportovali, trochu popili, pobavili sa a strašne dobre a veľa sa najedli.
Za našu slovenkú výpravu na Rodeu v Maďarskom Miškolci:
Mizo