My sme lodenica

Saška

Ahojte. Volám sa Saša a s vodáctvom som začala ešte ako dieťa v partii pionierov vo vodáckom krúžku na Zlatých Pieskoch. Cez prázdniny sme vždy splavili Dunaj z Bratislavy až do Dunaujvárosu v Maďarsku. Lenže sme vyrástli a krúžok s dvomi tréningami za týždeň nám už nestačil. Vodákov z klubu KVŠ sme stretli na Hrone, keď sme si robili kurz cvičiteľa vodnej turistiky. KVŠ ako dnes, tak aj vtedy, bola otvorená a veľmi priateľská lodenica. Tak s heslom: Dobrý deň, máte trošku vody, som taká hladná, asi u vás prespím, sme sa celá partička presunuli a naším domovským prístavom sa stala lodenica KVŠ. A nebolo nás málo – Mirík, Luciša, Mizo, Maťa, Slivka, Keuysho, … Prešlo 20 rokov a stále nás v lodenici alebo na Karloveskej zátoke môžete stretnúť.


Daniela

Ahojte, volám sa Daniela. Asi pred piatimi rokmi, pri šľapaní do kopca na túre v Malých Karpatoch, sa kamarát Maco, len tak, z ničoho nič opýtal, či by sme s manželom Majom nechceli vyskúšať ísť na splav. Až do tejto chvíle sme s vodáctvom nemali absolútne žiadne skúsenosti, ale keďže ja zastávam názor, že skúšanie nových vecí posúva človeka vpred, nenechala som si takúto príležitosť ujsť. A tak sme absolvovali výcvik pre verejnosť, ktorý lodenica KVŠ organizuje a razom sme sedeli v kanojke a splavovali Lužnicu, Sázavu a neskôr v lete aj Vltavu. Od vtedy už chodíme na tieto splavy pravidelne každý rok a vždy sa tešíme na úžasné zážitky a super partiu ľudí, ktorá sa na nich zíde. Zaujímavých ľudí, s ktorými sme sa za tie roky spriatelili, ale vždy aj zopár nových, ktorí prinášajú novú iskru. Pred dvoma rokmi som dokonca nahovorila aj moju mamku, aby sa k nám pridala a splavila s nami Vltavu. Bol to pre ňu krásny zážitok. Ale naša lodenica nie je len o splavoch. Mať možnosť si v dnešnej dobe po práci ísť zapádlovať na karloveskú zátoku, kde zabudnete na všetok zhon a stres bežného dňa, je na nezaplatenie. Aj preto som rada, že som členkou lodenice. 


Milan

Asi desaťročie dozadu ma Ľubo pozval do lodenice a začal som chodiť na splavy Lužnice, Sázavy, Vltavy organizované perfektne Macou a Macom. Kedysi som začínal s kajakovaním v Dunajčíku, vždy som bol turista a dokonca aj vysokohorský, tak som mal k tomuto veľmi blízko. Pred pár rokmi som začal chodiť do zátoky. Dávalo mi to veľa : pohyb, prírodu, farby vody i lesov, korytnačky, bobry , o kačičkách ani nehovorím. Duša dôchodcu sa tešila. Pred dvomi rokmi mi toto všetko pomohlo prekonať aj ťažké ochorenie. A vrchol všetkého je, že je tu partia a stretol som super ľudí. 


Mišo

V roku 2008 som sa vrátil zo zahraničia a obzeral som sa po starých kamarátoch, aby som obnovil minulé aktivity a priateľstvá. Ako dieťa som niekoľko rokov chodil do lodenice na Zlatých Pieskoch a zistil som že mnohí priatelia sú teraz členmi lodenice KVŠ. V lodenici ma prijali bez problémov, aj keď som nebol z Karlovej Vsi a ja som sa opäť mohol venovať obľúbenej aktivite. Okrem vody spolu zdieľame aj iné outdoorové záujmy ako turistiku a v zime lyžovanie. Dnes na vodu chodím aj s deťmi a niekedy ideme dokonca celá rodina 🙂


Milan

V roku 2007 som mal 52 rokov a chatrné zdravie. Celý život ma lákala voda a v tom čase som sa naraz rozhodol skúsiť vodáctvo “na plný úväzok”. Na moje veľké prekvapenie ma v lodenici KVŠ prijali bez problémov za člena, hospodárka Janka mi pomohla s formalitami a predseda Ľubo s Martinom s prvými manévrami v kanoe na Dunaji. Tak sa začal môj vodácky príbeh, z roka na rok vyššie ciele na vode a rastúca výkonnosť. Dnes ako dôchodca sa môžem zúčastňovať dunajských kanoistických maratónov a dobrá kondícia sa prejavuje aj mimo vody – v bežnom živote. A to je dobrý pocit . . .


Vlado

S kajakovaním som Kedysi začínal v Dunajčíku. Vždy som bol turista a dokonca aj vysokohorský, tak k vodnej turistike som mal veľmi blízko. Asi desaťročie dozadu ma Ľubo pozval do lodenice a začal som v podstate každý rok chodiť splavy Lužnice, Sázavy a Vltavy – perfektne organizované Macou a Macom. Pred pár rokmi som začal intenzívne chodiť do zátoky. Dávalo mi to veľa: pohyb, prírodu, farby vody i lesov, korytnačky, bobry, o kačičkách ani nehovorím. Duša dôchodcu sa tešila. Pred dvomi rokmi mi toto všetko pomohlo prekonať aj ťažké ochorenie. A vrchol všetkého je, že je tu partia a stretol som super ľudí.