1. de\u0148 – sobota : Star\u00e1 partia na starom mieste – stanica, parkovisko. Vyrazili sme pln\u00ed el\u00e1nu (aj ke\u010f bolo \u0161kared\u00e9 po\u010dasie), snehu nikde a d\u00fafali sme, \u017ee sa to zlep\u0161\u00ed. Stretnutie so „\u017elt\u00fdm diablom“, ktor\u00fd vyrazil o hodinu sk\u00f4r, sme mali na Star\u00fdch hor\u00e1ch v re\u0161taur\u00e1cii. Do\u0161li sme a bol tam aj on – „\u017elt\u00fd diabol“ s pos\u00e1dkou. \u010crievi\u010dka s\u00edce trochu kri\u010dal (pre\u010do asi ?) a pchal sa n\u00e1m do kufra, ale potom to zvl\u00e1dol. Presved\u010dili sme ho, \u017ee mus\u00ed nie\u010do vydr\u017ea\u0165. \u010c\u00edm viac bol cie\u013e bli\u017e\u0161ie, t\u00fdm menej bolo snehu. Nevzdali sme sa. Na Hrebienku sa n\u00e1m (ako by povedali na\u0161i bratia) „p\u0159eto\u010dili panenky“, ly\u017ee sme vyhodili na batohy zn. TREK SPORT a za\u010dali st\u00fapa\u0165. Za tmy a vetra sme dorazili do cie\u013ea.<\/p>\n\n\n\n
2. de\u0148 – nede\u013ea : Zobudili sme sa do „kr\u00e1sneho r\u00e1na“. Ni\u010d nebolo vidie\u0165. Fu\u010dalo ako na Sib\u00edri (a mo\u017eno aj viac). T\u00ed otu\u017eilej\u0161\u00ed vyrazili, ale v priebehu pol hodiny sa vr\u00e1tili. Za\u010dalo v\u0161eobecn\u00e9 vr\u010danie a n\u00e1lada poklesla pod bod mrazu. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00fdkon bol presun na WC (latr\u00edny) v plnej po\u013enej.
3. de\u0148 – pondelok : Po\u010dasie sa stabilizovalo. Fu\u010d\u00ed e\u0161te viac. „Multitalent“ Ali b\u00e1\u010di to vzd\u00e1va, nechce pasienkova\u0165. Zajtra ide domov. Luci\u0161a s partiou sa zahrala na fjordy – skoro to vyhral jej priate\u013e Pe\u0165o. Ve\u010der pri\u0161iel Vlado – bez vercajgu. E\u0161te sa ani poriadne nerozmrazil a u\u017e sa dozvedel, \u017ee ide domov. \u0164a\u017eko sa zasp\u00e1valo.
4. de\u0148 – utorok : Vlado (bez vercajgu) sa sna\u017e\u00ed zlikvidova\u0165 v\u0161etku metlu \u013eudstva, ktor\u00fa sme vyniesli. Spolo\u010dne mu pom\u00e1hame. Chv\u00e1la bohu Ali to nevydr\u017eal a my, s ve\u013ek\u00fdm revom „hur\u00e1“, sme sa vybalili. Dokonca aj slnie\u010dko vykuklo. Zaregistrovali sme kone\u010dne to na\u0161e zn\u00e1me okolie. Super. Vlado s De\u017eom, po odohnan\u00ed st\u00e1da gibonov (kde sa tu, v tej zime nabrali ?), sa rozhodli liez\u0165. Rozp\u0155chli sme sa ako mravci po celom okol\u00ed. To bolo radosti, ako po\u010das plnej prev\u00e1dzky na detskom ihrisku. Pochodili sme zn\u00e1me miesta ako K5, gener\u00e1l\u0161us at\u010f. Ve\u010der, osvetlen\u00fd kr\u00e1snou kom\u00e9tou, patril hazardn\u00fdm hr\u00e1m, mas\u00e1\u017eam, jednej z nerest\u00ed (uvediem na prav\u00fa mieru – alkoholu) a lihuprost\u00fdm n\u00e1pojom. Zasp\u00e1vali sme spokojne.
5. de\u0148 – streda : Krut\u00e1 realita. Po\u010dasie sa op\u00e4\u0165 stabilizovalo. Karol zo z\u00fafalstva u\u017e aj spred okna sneh odhadzoval, aby bolo lep\u0161ie vidie\u0165. Je rozhodnut\u00e9, ide sa domov ! \u010crievi\u010dka je zbalen\u00fd prv\u00fd. Super si to nacvi\u010dil za tie dva dni. M\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 aj na vojnu. Slzy mi te\u010d\u00fa ako hrachy. Ja, s pokazen\u00fdm kolenom, sa sem vytrepem kv\u00f4li partii a ona ma op\u00fa\u0161\u0165a. Slzy zabrali, n\u00e1cvik odchodu skon\u010dil po pol hodine. Nikam sa nejde. Od radosti vyrazil aj multitalent Ali b\u00e1\u010di na svoje „star\u00e9 pasienky“. Na detskom ihrisku zavl\u00e1dol op\u00e4\u0165 pokoj a ka\u017ed\u00fd sa so svojim k\u00fdbli\u010dkom pobral na svoju stranu pieskoviska. Okolo 1600 hod., ke\u010f sa po\u010dasie op\u00e4\u0165 stabilizovalo, sme sa v\u0161etci vr\u00e1tili na chatu. Poniektor\u00ed u\u017e zap\u00edjali „\u017eia\u013e“ a t\u00ed ostatn\u00ed sa k nim ve\u013emi r\u00fdchlo pridali. Bolo dlho do ve\u010dere. Ali b\u00e1\u010di hral super na gitaru a my sme spievali ako s\u00f3listi SND ( ka\u017ed\u00fd inak). Okolo polnoci za\u010dali z nezn\u00e1mych pr\u00ed\u010din na\u0161i hostitelia zatv\u00e1ra\u0165 okienka do kuchyne. B\u00e1li sa asi, \u017ee im v\u0161etko vypijeme.
6. de\u0148 – \u0161tvrtok : R\u00e1no sa rozd\u00e1vali teplomery. Aj sa pralo (pre\u010do je Karol zrazu tak\u00fd \u010distotn\u00fd?). Bol ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m dosta\u0165 sa na ra\u0148ajky. Pri hesle „borovi\u010dka program“ sa v\u0161etci opa\u010dne ot\u00e1\u010dali (neviem pre\u010do). Okolo desiatej r\u00e1no sa \u010dasti v\u00fdpravy podarilo vypadn\u00fa\u0165 preto\u017ee svietilo slnko. Pomal\u00fdm tempom sme sa pres\u00favali po zn\u00e1mych miestach. Niektor\u00fdm \u010dlenom pos\u00e1dky sa podaril fantastick\u00fd k\u00fasok – objavili nov\u00fd vrchol G3. Ve\u010der bola siln\u00e1 prohib\u00edcia a i\u0161lo sa spa\u0165 sk\u00f4r (podali sme n\u00e1ro\u010dn\u00fd \u0161portov\u00fd v\u00fdkon), ale niekto ani z postele nevyliezol (v\u0161ak Milko).<\/p>\n\n\n\n
2
7. de\u0148 – piatok : Kone\u010dne sa na n\u00e1s slnie\u010dko nehnev\u00e1. Spravili sme si pred chatou r\u00fdchlo jedno (sedem, desa\u0165) spolo\u010dn\u00e9 foto a pobrali sme sa di\u00e9tnym tempom za cie\u013eom. Brodiac sa v panenskom snehu (mu\u017esk\u00e1 \u010das\u0165 pos\u00e1dky ho naz\u00fdvala vajcov\u00fdm) sme kon\u0161tatovali, \u017ee ur\u010dite ke\u010f sa otepl\u00ed bud\u00fa pada\u0165 poriadne lav\u00edny. Aj padali, a ani sa tak stra\u0161ne nemuselo otepli\u0165. Ve\u010der pri\u0161iel Stano (Karol ho s\u013euboval u\u017e tri dni) a uk\u00e1zal n\u00e1m, ako sa hr\u00e1 na gitare a spieva. E\u0161te chv\u00ed\u013eu sme posedeli, dohodli sa s gazdom na \u010fal\u0161\u00ed rok, pospom\u00ednali roky minul\u00e9 a s nostalgiou v o\u010diach za\u013eahli.
8. de\u0148 – sobota : Pri\u0161iel de\u0148 „D“. Ide sa domov, ale teraz u\u017e naozaj. Nikto u\u017e neprotestoval. \u010crievi\u010dkovi sa n\u00e1cvik zi\u0161iel. Tak ahoj o rok !<\/p>\n\n\n\n
Najlep\u0161ie vtipy :<\/p>\n\n\n\n
ZBOJN\u00cdCKA CHATA – I. RO\u010cN\u00cdK<\/p>\n\n\n\n
1.de\u0148 – sobota: V Bratislave u\u017e vl\u00e1dla jar a preto som asi p\u00f4sobila divne s ly\u017eami na pleci. Stretnutie bolo na parkovisku v D\u00fabravke. Bolo n\u00e1s ne\u00farekom. H\u00e1dam sa pomest\u00edme. V presne stanoven\u00fa hodinu (skoro na min\u00fatu) prifr\u010dali aut\u00e1 a my sme mohli naklada\u0165. \u010crievi\u010dka, nov\u00fd \u010dlen partie, pri\u0161iel na \u0161peci\u00e1lne natretom aute (pozn. IUVENTY – “ asi si ho natieral \u0161tetcom). Nev\u010fa\u010dn\u00edci, nie \u017ee by boli radi, \u017ee sa vez\u00fa. Prez\u00fdvku „\u010crievi\u010dka“ (vlastn\u00fdm menom Otto) dostal od kamar\u00e1tov Alino a spol.. Vraj, ke\u010f za\u010d\u00ednal so skialpinizmom, nebolo mo\u017en\u00e9 zohna\u0165 pre neho ly\u017eiarske top\u00e1nky. Ni\u010d in\u00e9 nezost\u00e1valo, len ich k\u00fapi\u0165 vonku ( za hranicami). So slovami: „toto je moja \u010drievi\u010dka“, podal chalanom do r\u00fak n\u00e1kres svojej nohy na papiery ve\u013ekosti A3.
Cesta prebehla celkom dobre. V\u0161ade svietilo slnko, kvitli jarn\u00e9 kvety. Nepom\u00fdlili sme si term\u00edn? Nu\u017e \u010do, budeme turistikova\u0165 pe\u0161o. Hlavne nech po\u010dasie vydr\u017e\u00ed. Do chaty sme pri\u0161li za jasnej noci (aspo\u0148 niektor\u00ed).
2. de\u0148 – nede\u013ea: Od r\u00e1na svietilo n\u00e1dhern\u00e9 slnko. Kam p\u00f4jdeme? U\u017e pri ra\u0148ajk\u00e1ch to bolo jasn\u00e9. Chat\u00e1r ani nevedel, kedy sme odi\u0161li. Horolezci liezli, ly\u017eiari zdol\u00e1vali \u0161t\u00edty, IUVENTA robila prechod „Naprie\u010d Tatrami“ a t\u00ed slab\u0161\u00ed (ale o to odv\u00e1\u017enej\u0161\u00ed) mapovali okolie. Ve\u010der bolo najviac po\u010du\u0165 Luci\u0161u. Ju bolo najviac po\u010du\u0165 st\u00e1le.
3. de\u0148 – pondelok: Op\u00e4\u0165 je kr\u00e1sne po\u010dasie, a my sa vyber\u00e1me za poznan\u00edm kr\u00e1s Vysok\u00fdch Tatier. Pozriem odborn\u00fdm okom po okol\u00ed chaty, je to v poriadaku, v\u0161etci s\u00fa u\u017e skoro pod vrcholmi okolit\u00fdch kopcov, m\u00f4\u017eem vyrazi\u0165, nikto ma u\u017e neuvid\u00ed. Karol je otravn\u00fd, vr\u00e1til sa. N\u00fati ma zly\u017eova\u0165 Gener\u00e1l\u0161us. Keby on vedel ak\u00fd som ja „superly\u017eiar“. Mus\u00edm sa v\u0161ak prizna\u0165, \u017ee urobil dobre. Celkom sa mi to p\u00e1\u010dilo. Aj ve\u010dera mi viacej chutila. Som geroj, zly\u017eovala som Gener\u00e1l\u0161us !
So zotmen\u00edm sme sa posch\u00e1dzali v spolo\u010denskej miestnosti a po podan\u00ed vrcholn\u00e9ho v\u00fdkonu (nekres\u0165ansky dobre tu varia) zavl\u00e1dol v\u0161eobecn\u00fd k\u013eud. Nikomu sa nechcelo rozpr\u00e1va\u0165. To je veget ! E\u0161te keby ma mal kto \u0161krabka\u0165.
4. de\u0148 – utorok: Nen\u00e1vid\u00edm \u010crievi\u010dku ! Nen\u00e1vid\u00edm ryb\u00e1rov ! D\u00e1vam si socialistick\u00fd z\u00e1v\u00e4zok, \u017ee do konca roka presved\u010d\u00edm v\u0161etky ryby aby brali a\u017e po 1000 hod ! R\u00e1no bolo op\u00e4\u0165 slne\u010dn\u00e9. Aj ke\u010f m\u00e1 Alenka trochu strach z lav\u00edn, vyr\u00e1\u017ea s nami na Svi\u0161\u0165\u00e1k. Cesta sa trochu skomplikovala, objavili sme nov\u00fd vrchol K5 (dostato\u010dne ploch\u00fd kame\u0148 aby sa tam pohodlne zmestilo p\u00e4\u0165 \u013eud\u00ed) a tak sme nikam ne\u0161li. Teda skoro nikam. \u010cas\u0165 v\u00fdpravy zat\u00e1borila na K5 a \u010das\u0165 sa pobrala so Svi\u0161\u0165ovho sedla. Alenka si aj lav\u00ednku u\u017eila (t\u00fa facku by som nechcela schyta\u0165).
Ve\u010der sme n\u00e1\u0161 z\u00e1\u017eitok spr\u00e1vne kvetnato popisovali osadenstvu chaty. \u010co K5 to K5. Alinovi o\u010di z jam\u00f4k vyliezli od prekvapenia kde sme to a\u017e boli. V prav\u00fd \u010das sme mu vysvetlili \u010do K5 znamen\u00e1. Spokojne si vyd\u00fdchol (bolo to po\u010du\u0165). Nemohli sme si ho zobra\u0165 na svedomie.
5 de\u0148 – streda: A op\u00e4\u0165 je tu nezmenen\u00e9 po\u010dasie (slnko p\u00e1li, voda l\u00e1ka, postavme si snehuliaka). Dnes sa Alino s gener\u00e1lnym riadite\u013eom De\u017eim vybrali liez\u0165, Karol s Alenou na T\u00e9rinku, IUVENTA snowbordova\u0165 a ja na teoretick\u00fa pr\u00edpravu na K5. E\u0161te \u017ee som tam nebola sama. Zobrali sme \u010falekoh\u013ead (pod\u013ea m\u0148a je to pribli\u017eovadlo) a sledovali. Na na\u0161e prekvapenie sa Mizo zrazu za\u010dal u\u010di\u0165 morzeovku. A\u017e ve\u010der na chate sme sa dozvedeli, \u017ee nezvl\u00e1dol riadenie. Zrejme ho t\u00e1 \u0161peci\u00e1lna akrobacia vyviedla z miery, lebo ve\u010der namiesto zn\u00e1meho „mik, mik“ pri nas\u00e1van\u00ed …holov\u00e9ho n\u00e1poja povedal „brm, brm“ a Luci\u0161a mala probl\u00e9my udr\u017ea\u0165 n\u00e1poj v sebe.
6. de\u0148 – \u0161tvrtok: Ni\u010d sa nedeje. V\u0161etko po starom. Bu\u0161i\u010di u\u017e vyrazili do ter\u00e9nu, len sa tak za nimi zapr\u00e1\u0161ilo. \u010co budeme robi\u0165? Okolie je v\u0161ak kr\u00e1sne a tak ho po x-t\u00fd raz prech\u00e1dzame.
Ve\u010der bolo v chate hrobov\u00e9 ticho. Teda \u00faplne nie lebo Luci\u0161u vystriedali film\u00e1ri. Vraj id\u00fa filmova\u0165 Vianoce. Ja som to hovorila, \u017ee sme si pom\u00fdlili term\u00edn !
7. de\u0148 – piatok: Karol sa rozhodol, \u017ee v tak\u00fdto pekn\u00fd de\u0148 p\u00f4jdeme na Svi\u0161\u0165\u00e1k. A tak sme i\u0161li. Naozaj by bola \u0161koda sedie\u0165 na chate. Zdokumentovali sme n\u00e1\u0161 „prvov\u00fdstup“ a pobrali sa dole. Darmo, chata je chata a pohodlie je pohodlie. E\u0161te \u017ee ma m\u00e1 kto \u0161krabka\u0165.
8. de\u0148 – sobota: Vyrovnali sme si svoje podl\u017enosti, zbalili batohy a rozl\u00fa\u010dili sa. Tesne pred odchodom sa De\u017eo sna\u017eil zahna\u0165 nostalgiu svojim brav\u00farnym v\u00fdkonom na snowborde. Nu\u017e, ka\u017ed\u00fd za\u010diatok je \u0165a\u017ek\u00fd, to pozn\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n
Tak Ahoj o rok !<\/p>\n\n\n\n
Najlep\u0161ie vtipy : Mot\u00fdlk\u00e1r
Dali sme deti k na\u0161im<\/p>\n\n\n\n
T\u00c1TO KRONIKA JE P\u00cdSAN\u00c1 Z MOJHO POH\u013dADU A AK\u00c9KO\u013dVEK PRIPOMIENKY S\u00da NEPR\u00cdPUSTN\u00c9 !<\/p>\n\n\n\n
AUTOR<\/p>\n\n\n\n
ZBOJN\u00cdCKA CHATA – 0. RO\u010cN\u00cdK<\/p>\n\n\n\n
Alebo ako to za\u010dalo.<\/p>\n\n\n\n
Priekopn\u00edci a ich v\u00fdkony:<\/p>\n\n\n\n
„Hra na fjordy“<\/p>\n\n\n\n
Zasne\u017een\u00e1 Zbojn\u00ed\u010dka.<\/p>\n\n\n\n
Vysvetlivky:<\/p>\n\n\n\n
K5 – dostato\u010dne ploch\u00fd kame\u0148 aby sa tam zmestilo p\u00e4\u0165 \u013eud\u00ed,
G3 – kame\u0148, ktor\u00fd objav\u00edte len po absolvovan\u00ed „n\u00e1ro\u010dnej likvid\u00e1cie“ metly \u013eudstva,
„Hra na fjordy (pravidl\u00e1) – hru musia hra\u0165 minim\u00e1lne dvaja. Hr\u00e1 sa len v zime. \u00da\u010dastn\u00edci hry sa odpo\u010d\u00edtaj\u00fa – prv\u00fd fjord, druh\u00fd fjord at\u010f., a zamrzn\u00fa. Kto zamrzne prv\u00fd vyhr\u00e1va. V pr\u00edpade slab\u0161ej n\u00e1tury doporu\u010dujeme po\u017e\u00edva\u0165 Alycol.“<\/p>\n\n\n\n
ZBOJN\u00cdCKA CHATA – 3. RO\u010cN\u00cdK<\/p>\n\n\n\n
1. de\u0148 – sobota : Ako sme i\u0161li a nedo\u0161li. Tak by sa dal nazva\u0165 tret\u00ed ro\u010dn\u00edk n\u00e1\u0161ho zbojn\u00ed\u010denia. Nu\u017e, poviem V\u00e1m nebolo mi \u013eahko. Tak perfektne to za\u010dalo a tak hrozne skon\u010dilo. Ale pekne poporiadku. U\u017e dva t\u00fd\u017edne sme po\u010d\u00favali spr\u00e1vy o m\u0155tvych v Tatr\u00e1ch. Neodradilo n\u00e1s to. S tvrdo\u0161ijn\u00fdm presved\u010den\u00edm, \u017ee n\u00e1s sa to net\u00fdka sme sa v\u00fdnimo\u010dne stretli na Hlavnej stanici o polnoci. Pln\u00ed odhodlania a mamin\u00fdch lepe\u0148\u00e1kov sme nast\u00fapili do vlaku. To bolo re\u010d\u00ed, hlavne Jarmil sa presadzoval. Komentoval v\u0161etky t\u00fary so „svojim sprievodcom“, ktor\u00e9ho z\u00edskal v antikvari\u00e1te za p\u00e1r kor\u00fan (sprievodca Tatrami je tu\u0161\u00edm z roku 1921). „V\u017edy\u0165 hory se nem\u011bn\u00ed Zuzko, co je pro n\u011b p\u00e1r let (tis\u00edc) ?“
Vyrazili sme z Hrebienka cca 8,30 hod. Pe\u0161iaci i\u0161li cca pol hodiny pred nami. Stato\u010dne sme zn\u00e1\u0161ali poveternostn\u00e9 podmienky, ale len po hang. Potom sa n\u00e1m uk\u00e1zali Tatry v tom najhor\u0161om obraze. Zbadali sme ty\u010dku (svetl\u00fd to bod v na\u0161ej p\u00fati) a potom ni\u010d, dlho, dlho ni\u010d nebolo vidie\u0165. A tak sme sa rozhodli vr\u00e1ti\u0165. Neboli sme sam\u00e9 aj horsk\u00fd vodca sa vr\u00e1til. Nie \u017ee by sme sa chceli vyhov\u00e1ra\u0165, bola to pravda. \u0160krelo n\u00e1s len to, \u010di na\u0161i pe\u0161iaci do\u0161li. Do\u0161li, ale my sme o tom nevedeli. Alenka vymyslela, \u017ee p\u00f4jdeme na Zamkovsk\u00e9ho chatu. Keby ona vedela ako som jej v duchu nad\u00e1vala. Hladn\u00e9 a sm\u00e4dn\u00e9 sme dorazili do cie\u013ea (ved\u013eaj\u0161ieho).
2. de\u0148 – nede\u013ea : Na druh\u00fd de\u0148 to vyzeralo, \u017ee bude znovu „super“ stabilizovan\u00e9 po\u010dasie. Dve \u010dlenky na\u0161ej pos\u00e1dky sa rozhodli, \u017ee bud\u00fa u\u017e\u00edva\u0165 pohodlie Zamkovsk\u00e9ho chaty a vy\u010dkaj\u00fa ako sa v\u0161etko, hlavne po\u010dasie, vyvinie. Nu\u017e poobede bolo dobre. Slnie\u010dko svietilo, turisti chodili a my sme sa slnili. Ve\u010der sme si zaspom\u00ednali na \u010dasy minul\u00e9.
3. de\u0148 – pondelok : Nastal de\u0148 D. U\u017e sme sa nemali na \u010do vyhovori\u0165. Slnko p\u00e1li a my sme za\u010dali st\u00fapa\u0165. Dorka sa chce st\u00e1le hra\u0165 a tak m\u00e1me probl\u00e9m, ako jej vysvetli\u0165, \u017ee pali\u010dka nie je na hranie. Dorka vlastn\u00fdm menom Doris je cca 7 mesa\u010dn\u00e1 su\u010dka vl\u010diaka, ktor\u00e1 n\u00e1s sprev\u00e1dzala po cel\u00fd \u010das v\u00fdstupu. I\u0161lo sa \u0165a\u017eko na\u0165a\u017eko, ale pri\u0161iel n\u00e1m oproti horsk\u00fd vodca z Po\u013eska a cel\u00fd zvy\u0161ok cesty n\u00e1s zab\u00e1val a nosil na\u0161e batohy. Hur\u00e1 sme tu ! Do\u0161li sme. \u017div\u00e9 a zdrav\u00e9. Ve\u010der pri\u0161iel aj Ali b\u00e1\u010di. „Kone\u010dne sa podarilo gener\u00e1lnemu riadite\u013eovi ho vyhna\u0165 na slu\u017eobn\u00fa cestu.“
4. de\u0148 – utorok : Je pekne, slnie\u010dko svieti, ly\u017eiari ma\u017e\u00fa (aj ly\u017ee), turisti rozoberaj\u00fa mo\u017en\u00fd a nemo\u017en\u00fd prechod. Nakoniec zv\u00ed\u0165azil zdrav\u00fd rozum a \u010das\u0165 v\u00fdpravy sa rozhodla vzh\u013eadom na sneh turistikova\u0165 len po okol\u00ed. \u0160p\u00e1ro si po\u017ei\u010dal ly\u017ee a ve\u013emi sa mu to zap\u00e1\u010dilo. M\u00e1me \u010fal\u0161ieho \u010dlena. Ke\u010f sa v\u0161ak bl\u00ed\u017eila hodina odchodu nebolo mu v\u0161etko jedno. Jeho boty mal toti\u017eto po\u017ei\u010dan\u00e9 t.\u010d. turista Milan. Ale v\u0161etko dobre dopadlo. Alino, Martin a Robo sa rozhodli liez\u0165 (nie na nervy, ale Bradavicu). Zaregistrovali sme ich okolo obeda pred vrcholom a spokojne sa venovali svojim z\u00e1\u013eub\u00e1m. Netu\u0161ili sme v\u0161ak, \u017ee zostup bude pre nich a\u017e tak \u0165a\u017ek\u00fd. Len postupne zo seba dost\u00e1vali dojmy. Pe\u0161iakov ve\u010der vystriedali ly\u017eiari. Pri\u0161iel Karol, Fr\u010dko, Kivi a Milko.
5. de\u0148 – streda : Dne\u0161n\u00fd de\u0148 vyzeral ako z obr\u00e1zku. V\u0161etci sa te\u0161ili na ly\u017eovanie. Nastal v\u0161ak probl\u00e9m. Pri presune na WC Janke podbehli nohy a cel\u00fdm telom prist\u00e1la na z\u013eadovatelej ploche. Tak\u017ee niektor\u00ed – Karol, Kivi a Fr\u010dko i\u0161li ly\u017eova\u0165 Gener\u00e1l\u0161us, niektor\u00ed – Al\u010da, Alino, Milan a Milko na zn\u00e1me pasienky, niektor\u00ed – Martin a Robo do Banskej Bystrice na v\u00fdstavu (za\u010d\u00edna im akosi viac vo\u0148a\u0165 robota) a niektor\u00ed(\u00e9) sa realizovali a mysl\u00edm si, \u017ee ve\u013emi tvorivo, na schodoch do …(nie do neba). Poobede pri\u0161iel Stano. Hne\u010f bolo vesel\u0161ie. Ve\u010der, po dobre vykonanej pr\u00e1ci (ve\u010deri) pri\u0161li hlavn\u00ed akt\u00e9ri prechodu Alja\u0161kou – De\u017eo a Vlado. Vlado samozrejme pri\u0161iel bez s\u013eubovanej Hanky a vercajgu. Nemohli sme to tak necha\u0165, vyv\u00e1\u017eili sme jeho handicap jedn\u00fdm n\u00e1hradn\u00fdm ….vercajgom. Zjavne sa pote\u0161il. Dokonca ho to tak rozkoko\u0161ilo, \u017ee nezvl\u00e1dol svoje horm\u00f3ny udr\u017ea\u0165 na uzde a musel ich opi\u0165. Ve\u010der patril hazardn\u00fdm hr\u00e1m (op\u00e4\u0165), lihuprost\u00fdm n\u00e1pojom (aj) a kr\u00e1snemu spevu doprev\u00e1dzan\u00e9ho melodickou gitarou.
6. de\u0148 – \u0161tvrtok : Po\u010dasie sa stabilizovalo. Fu\u010d\u00ed ako na Sib\u00edri. No to tu u\u017e raz bolo. A nie raz. Op\u00e4\u0165 s\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi v\u00fdkonmi presuny na WC v plnej po\u013enej (samozrejme so z\u00e1pisom v knihe t\u00far). Hne\u010f po ra\u0148ajk\u00e1ch za\u010dali tr\u00e9nova\u0165 De\u017eo s Vladom postavenie stanu v extr\u00e9mnych podmienkach (simulovan\u00fdch). V\u0161etci sme f\u00fakali ako studen\u00fd brat El Ni\u0148a (aspo\u0148 mys\u013eou) a oni, v strede spolo\u010denskej miestnosti, rie\u0161ili r\u00e9bus ty\u010diek. Nu\u017e nez\u00e1vid\u00edm im ho, aj ke\u010f st\u00e1l 12 tis\u00edc. Ale na Dunaj by bol dobr\u00fd. Okolo 12,00 hod, ke\u010f u\u017e sa \u010das\u0165 pos\u00e1dky nevydr\u017eala, za\u010dali sme r\u00fdpa\u0165 do \u010dlenov v\u00fdpravy. Nu\u017e \u010do, boli najide\u00e1lnej\u0161ie podmienky, fu\u010dalo a fu\u010dalo. Dobyvatelia Alja\u0161ky to psychicky nezvl\u00e1dli a i\u0161li von. Nebolo \u013eahk\u00e9 sledova\u0165 ich pr\u00e1cu v tej zime. Stan pripom\u00ednal neposlu\u0161n\u00e9ho ps\u00edka. V\u017edy si \u013eahol na in\u00fa stranu. Ve\u010der vyhodnotili kvalitu „Colemana“ (vi\u010f. obr. \u010d. 1) a skon\u0161tatovali, \u017ee po ur\u010dit\u00fdch \u00faprav\u00e1ch, ktor\u00e9 potom predaj\u00fa uvedenej firme, by bol dobr\u00fd.
7. de\u0148 – piatok : U\u017e ani zametanie okien nepom\u00e1ha. Tak stabilizovan\u00e9 po\u010dasie sme u\u017e d\u00e1vno nemali. Naposledy v\u010dera. Presved\u010dili ma (op\u00e4\u0165) na Gener\u00e1l\u0161us. Niekam u\u017e bolo treba vyrazi\u0165. Na krok nebolo vidie\u0165. Zvl\u00e1dla som tento zjazd so siedmimi papuliakmi, z toho jeden extra tzv. „ryby\u010dka vpred“. Ja za to nem\u00f4\u017eem, \u017ee som tak \u010distotne zalo\u017een\u00e1. A t\u00e1 cesta nasp\u00e4\u0165. \u0160\u0165astne sme ale v\u0161etko zvl\u00e1dli. Nikto sa so mnou nechcel hra\u0165 na fjordy. Ve\u010der patril Stanovi, gitare, Fr\u010dkovi a horcom. Karol v sebe nezaprel papparaza a vyu\u017eil ka\u017ed\u00fd vo\u013enej\u0161\u00ed moment na z\u00edskanie „kompromituj\u00facich“ fotografi\u00ed. Aspo\u0148 m\u00e1 z \u010doho \u017ei\u0165 \u010fal\u0161\u00ed rok. Okolo polnoci sme za\u013eahli. Niekto i\u0161iel spa\u0165 aj sk\u00f4r aby mohol teplomery rozd\u00e1va\u0165.
8. de\u0148 – sobota : Teplomery sa nerozd\u00e1vali, nebolo treba. Pomaly sme sa pobalili, ve\u013emi pomaly, d\u00fafaj\u00fac, \u017ee sa po\u010dasie zmen\u00ed. Nezmenilo sa. Spravili sme si aj foto (v spolo\u010denskej miestnosti). Pri ceste domov sme stretli „Kejsha“. Spravil si osobn\u00fd rekord – prvov\u00fdstup vo vajcovom snehu za 4,5 hod. Niektor\u00ed vytrvalci zostali do nedele. Po\u010dula som v\u0161eli\u010do……….<\/p>\n\n\n\n
\u200bAhoj o rok !<\/p>\n\n\n\n
Najlep\u0161ie vtipy : Slim\u00e1k, slim\u00e1k vystr\u010d ro\u017eky….
\u200b Pre\u010do je lep\u0161ie by\u0165 mu\u017eom (\u017eenou)<\/p>\n\n\n\n
ZBOJN\u00cdCKA CHATA – 4. RO\u010cN\u00cdK
ako n\u00e1hrada n\u00e1m bola dobr\u00e1 aj \u017diarska chata<\/p>\n\n\n\n
1. de\u0148 – sobota : \u010co sa stalo dnes ? Nu\u017e, to \u010do inokedy. Vybrali sme sa vlakom cca 16 – ti a ostatn\u00ed (solventnej\u0161\u00ed) autami. Nazbieralo sa n\u00e1s ne\u00farekom, cel\u00fdch 26 ks. To u\u017e je dos\u0165 a to ani nevedia, koho to prijali pod strechu. Cesta bola ve\u013emi pekn\u00e1. Na z\u00e1ver si niektor\u00ed nechali nies\u0165 batohy. Hanba im. Nie s\u00fa asi tr\u00e9novan\u00ed. Nu\u017e \u010do, Zbojn\u00ed\u010dka to naozaj nie je a tak sme si mohli dovoli\u0165 aj nejak\u00e9 slabiny.
2. de\u0148 – nede\u013ea : Dne\u0161n\u00fd de\u0148 to u\u017e bolo v\u0161etko v poriadku. Napl\u00e1novali sa cesty (skoro na \u00farovni ciest na Zbojn\u00ed\u010dke) a vyrazili sme. Ly\u017eiari ly\u017eovali, horolezci ly\u017eovali a pe\u0161iaci chodili po cest\u00e1ch a necest\u00e1ch. V\u0161etci sme v\u0161ak trafili nasp\u00e4\u0165 na chatu. Tento reflex m\u00e1 pevne zak\u00f3dovan\u00fd ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s. Ve\u010dera bola ve\u013emi dobr\u00e1, bufetov\u00e1 obsluha tie\u017e a tak u\u017e len aby sa rozbehla z\u00e1bava. A t\u00e1 sa veru rozbehla ! Pri\u0161li „na\u0161i bratia“ z Brna a t\u00ed teda vedeli hra\u0165. Tu\u0161\u00edm, \u017ee ten zvy\u010dajne posledn\u00fd ve\u010der sa za\u010dal sk\u00f4r. Rum sa vypil, v\u0161etko sa vypilo (ten „sa“ je ale n\u00e1soska). Spievali v\u0161etci (a dobre). \u010co bude zajtra to teda neviem. D\u00fafam, \u017ee sa nebud\u00fa rozd\u00e1va\u0165 teplomery !
3. de\u0148 – pondelok : Teplomery sa nerozd\u00e1vali. R\u00e1no bolo v\u0161etko v poriadku. Aj po\u010dasie sa stabilizovalo, ale nie a\u017e tak ako oby\u010dajne. Sne\u017e\u00ed. Rozhodovali sme sa ako \u010falej. Hlavne gener\u00e1lny riadite\u013e s Ali b\u00e1\u010dim po „nam\u00e1havej no\u010dnej t\u00fare“ za\u010dali prebera\u0165 „te\u00f3riu“ zly\u017eovania vyt\u00fd\u010denej trasy. Nu\u017e te\u00f3ria bola ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00e1, lebo preberali a preberali a nie a nie skon\u010di\u0165. El\u00e9v v skialpinizme – Pali Org\u00e1n – sa ich nevedel do\u010dka\u0165. Dve hodiny pred odchodom podupk\u00e1val pred dverami. V\u0161etci sme u\u017e vyrazili na t\u00fary (poniektor\u00ed sa u\u017e aj vr\u00e1tili) a oni st\u00e1le ni\u010d. Poobede som vyprevadila Ivana (jeho koleno odoprelo poslu\u0161nos\u0165) na autobus. Cestou som stretla Luci\u0161u a Ceng\u00e1\u010da, ktor\u00ed prich\u00e1dzali nesk\u00f4r, vraj kv\u00f4li pracovnej zanepr\u00e1zdnenosti. Vlado mal so sebou mal\u00fd prenosn\u00fd 90 kg batoh, to aby zvl\u00e1dol cestu. Odvtedy ako pri\u0161iel do chaty a\u017e do ve\u010dere toho stihol ve\u013ea. V\u0161etko zvl\u00e1dol so svojou charakteristickou brav\u00farnos\u0165ou ako v\u017edy. Pobozkal na \u010delo Martina, pokritizoval Trek Sport ako sa patr\u00ed na GR, prebral s Ali b\u00e1\u010dim kvalitu hodiniek (d\u00fafam, \u017ee k spokojnosti obidvoch) a nak\u0155mil svojich gibonov (tie\u017e k spokojnosti). Ivanka (Pous\u0165\u00e1kov\u00e1 dc\u00e9ra) sa s nami pred ve\u010derou ale aj po nej hrala na nah\u00e1\u0148a\u010dku. E\u0161te \u0161\u0165astie, \u017ee bola tak\u00e1 r\u00fdchla a to „si to“ si zobrala hne\u010f nasp\u00e4\u0165. Neviem kto by ju nah\u00e1\u0148al. V\u0161etci sme boli dostato\u010dne unaven\u00ed (z t\u00fdch n\u00e1ro\u010dn\u00fdch t\u00far samozrejme).
4. de\u0148 – utorok : Na \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 sme mali op\u00e4\u0165 stabilizovan\u00e9 po\u010dasie. Karol sa rozhodol (ako v\u017edy) a my sme museli posl\u00facha\u0165 (my \u017eeny tzv. Karolov kur\u00edn). Frflala som cel\u00fa cestu a e\u0161te ako. U\u017e to ani „p\u00e1n Bo\u017eko“ nemohol po\u010d\u00fava\u0165 a zhodil ma zo svahu. Ja\u010dala som ako sa patr\u00ed na \u010dlenku Karolovho kur\u00edna. Zastavila som sa cca po 50 m, postavila na nohy, pozrela hore na zvy\u0161ok partie (ur\u010dite sa i\u0161li rozpu\u010di\u0165 od smiechu) a viac rad\u0161ej nepoviem a ani nenap\u00ed\u0161em. Zvy\u0161ok cesty v\u0161ak prebiehal ve\u013emi dobre. Tak fantastick\u00fa „ly\u017eova\u010dku“ som u\u017e d\u00e1vno neza\u017eila a to mysl\u00edm \u00faprimne. Aj som si zaspievala refr\u00e9n jednej piesne:
…“ Ve \u0160pindlerov\u011b ml\u00fdne,
p\u0159ekr\u00e1sn\u011b je v zim\u011b,
kdy\u017e je z\u00e1kaz vych\u00e1zen\u00ed !“…
D\u00fafam, \u017ee to netreba preklada\u0165. Na chate sme (sa) v\u0161etci dorazili. \u010co to p\u00ed\u0161em ! Na chatu sme v\u0161etci dorazili a potom sme sa dorazili (ve\u010derou samozrejme) a po\u010d\u00favali kr\u00e1sne mel\u00f3die kolegov z Moravy. Op\u00e4\u0165 sa venujeme hazardn\u00fdm hr\u00e1m, lihuprost\u00fdm n\u00e1pojom (vi\u010f u\u010det) a in\u00fdm aktivit\u00e1m pr\u00edjemn\u00fd pre na\u0161e tel\u00e1. Org\u00e1n (Pali) nadviazal aj dru\u017ebu. Len ho trochu premenovali na „Radare“. Nu\u017e, -OH skupina m\u00e1 ve\u013ek\u00fd vplyv na artikul\u00e1ciu, to je dok\u00e1zan\u00e9. Spa\u0165 sme i\u0161li a\u017e zajtra.
5. de\u0148 – streda : Dnes n\u00e1s po\u010dasie prekvapilo. Nastalo tot\u00e1lne palermo. U\u017e mi nepom\u00f4\u017eu \u017eiadne v\u00fdhovorky. Pomohli mi in\u00ed. O moje ly\u017ee m\u00e1 z\u00e1ujem Elenka (Kula\u010dka) a tak sa stalo, \u017ee som i\u0161la na pe\u0161o s \u010eurim, Mircom a Jankou do \u017diarskeho sedla a potom pod\u013ea po\u010dasia na\u013eavo alebo napravo. IUVEN\u0164\u00c1CI zdol\u00e1vali op\u00e4\u0165 v\u0161etky \u0161t\u00edty (samozrejme naraz). Martin so Slivkou sa zat\u00falali medzi kr\u00ed\u010dky. Potrebovali si asi s\u0165a\u017ei\u0165 ter\u00e9n. To je m\u00f4j n\u00e1zor. Nech\u00e1m to v\u0161ak na Va\u0161u fant\u00e1ziu. Ve\u010der bol ve\u013emi pekn\u00fd, op\u00e4\u0165 sme \u0161li spa\u0165 zajtra, okrem p\u00e1r jedincov ktor\u00ed museli dospa\u0165 v\u010deraj\u0161ok.
6. de\u0148 – \u0161tvrtok : Je \u0161tvrtok. Otvor\u00edm jedno oko, pozriem n\u00edm odborne cez okno a a\u017e ma zamrazilo. D\u00fafam, \u017ee sa po\u010dasie op\u00e4\u0165 nestabilizovalo. Ale nie, plecharina sa uk\u00e1zala asi o 9,45 hod. V prav\u00fd \u010das, ly\u017ee u\u017e nerv\u00f3zne stepovali pred chatou. Vtedy sa Ali kone\u010dne rozhodol pracova\u0165. Tak sme mu pomah\u00e1li (dos\u0165 ve\u013ek\u00fd t\u00edm potreboval). D\u00fafam, \u017ee ten v\u00fdtvor raz uvid\u00edme. Karol (hlavn\u00fd manek\u00fdn) musel odlo\u017ei\u0165 svoju t\u00faru. Bez neho by tie „reklamn\u00e9 spoty“ pre …………. nemohli ani by\u0165. Pribudol mu aj Org\u00e1n (\u010do si budeme nahov\u00e1ra\u0165, mlad\u0161\u00ed a kraj\u0161\u00ed), ale bez Fr\u010dkovho \u010dajn\u00edka by to v\u00f4bec nebolo ono. Ve\u010der sme osl\u00e1vili Alenku nieko\u013ek\u00fdmi horcami. Vlado (Ceng\u00e1\u010d – bez vercajgu) rozv\u00edjal te\u00f3riu n\u00edzkeho alkoholizmu, ktor\u00fd vyzdvihoval pred skialpinizmom. Nanuky, \u017eem\u013eovky, ban\u00e1ny v \u010dokol\u00e1de boli v najv\u00e4\u010d\u0161ej permanencii. \u017de by ch\u00fdbal cukor ? Farbou tv\u00e1r\u00ed sme zapadli medzi „na\u0161ich \u010derven\u00fdch bratov“ a kto sa len m\u00e1lo l\u00ed\u0161il sna\u017eil sa to dohna\u0165 horcami.
7. de\u0148 – piatok : V piatok n\u00e1s po\u010dasie priv\u00edtalo svojim obvykl\u00fdm sp\u00f4sobom. N\u00e1s v\u0161ak ni\u010d neodradilo. Op\u00e4\u0165 sme vybehli na okolit\u00e9 vrchy. Len niektor\u00ed zdupkali, vraj kv\u00f4li pr\u00e1ci, ale neskor\u0161ie sme sa dozvedeli, \u017ee to bolo pre nie\u010do in\u00e9 (v\u0161ak Mirec). Ni\u010d mimoriadn\u00e9 sa neudialo, sn\u00e1\u010f len to, \u017ee som odhalila ekonomick\u00fa situ\u00e1ciu TREK SPORTU (vi\u010f foto). Ve\u010der za\u010dal ako ka\u017ed\u00fd in\u00fd. Hudba hrala, v bufete (v bare) bolo v\u0161etk\u00e9ho dos\u0165 a k pohode ch\u00fdbal len tane\u010dn\u00fd parket. Netrvalo v\u0161ak dlho a aj ten sme si spravili. \u010co budem hovori\u0165 (alebo p\u00edsa\u0165), m\u00f4\u017eete n\u00e1m z\u00e1vidie\u0165, kto ste tam neboli. Tancovala cel\u00e1 chata. E\u0161te\u017ee bola po rekon\u0161trukcii.
8. de\u0148 – sobota : \u0164a\u017ek\u00e9 bolo r\u00e1no a dom\u00e1ci bol tu\u0161\u00edm r\u00e1d, \u017ee odch\u00e1dzame. Chatu sme s\u00edce nezborili, ale ur\u010dite sme z okolia odpla\u0161ili v\u0161etku zver. Dok\u0155mili sme (aspo\u0148 poniektor\u00ed) gibonov, rozl\u00fa\u010dili sa s dom\u00e1cim, s ktor\u00fdm sme si aj potykali, napl\u00e1novali bud\u00faci rok a pomaly, ve\u013emi pomaly sch\u00e1dzali dolu.<\/p>\n\n\n\n
\u200bTak Ahoj o rok !<\/p>\n\n\n\n
Najlep\u0161ie vtipy : Nepam\u00e4t\u00e1m si ani jeden. T\u00e1 -OH skupina m\u00e1 vplyv aj na pam\u00e4\u0165.<\/p>\n\n\n\n
ZBOJN\u00cdCKA CHATA – 5. RO\u010cN\u00cdK
alebo, u\u017e ani \u017diarska chata nebola<\/p>\n\n\n\n
1. de\u0148 – sobota : Vyrazili sme. Teraz n\u00e1s bolo viacej motorizovan\u00fdch, ale na odhodlan\u00ed ly\u017eova\u0165 a lies\u0165 (nie na nervy) to ni\u010d nemenilo. Pos\u00e1dky „\u017elt\u00e9ho diabla“ – Milko, Karol a Kivi (pridala sa v \u017diline), „VW“ – Mirec, \u010euri, Alenka a Viola, „\u010crievi\u010dk\u00e1ri“ – \u010crievi\u010dka, \u017du\u017eu a \u010drievi\u010dka\u010dat\u00e1 vyrazili v skor\u00fdch rann\u00fdch hodin\u00e1ch d\u00fafaj\u00fac, \u017ee si e\u0161te v ten de\u0148 nie\u010do na snehu u\u017eij\u00fa. E\u0161te sme neboli ani v \u017diline, ke\u010f n\u00e1m Ceng\u00e1\u010d oznamoval (cez mobil), \u017ee je \u017diarska zavret\u00e1 a nikoho tam nepustia. Neverili sme. Dr\u017eiac sa Leninovho hesla (bol to v\u00f4bec Lenin?) „d\u00f4veruj, ale preveruj“ sme zavolali najprv na chatu a ke\u010f sa n\u00e1m nikto nehl\u00e1sil tak na HS a tam n\u00e1m t\u00fato spr\u00e1vu potvrdili. Ihne\u010f sme zmobilizovali v\u0161etky mobili, kter\u00e9 byli i nebyli a spr\u00e1vu sme poslali \u010falej. Ani Karol neveril. „Ja domov nejdem“ skon\u0161tatovala som. Lep\u0161ie povedan\u00e9 dala som pr\u00edkazom a nako\u013eko nezn\u00e1\u0161am odpor (mysl\u00edm, \u017ee u\u017e to vedia v\u0161etci) pos\u00e1dka sa ku mne pridala a celkom dobrovo\u013ene. Zahu\u010dali sme ly\u017eova\u0165 na Mojt\u00edne s t\u00fdm, \u017ee po\u010dk\u00e1me do poobedia a potom zist\u00edme \u010di sa nie\u010do nezmenilo. Mysl\u00edm si, \u017ee sme neurobili zle. Poobede okolo 16,00 hod sme v \u017diari objavili na\u0161ich s\u00faputn\u00edkov u chat\u00e1ra doma. Sne\u017eilo a sne\u017eilo a my sme sa nesta\u010dili \u010dudova\u0165, kde sa ho to\u013eko nabralo. Po v\u00fdmene inform\u00e1ci\u00ed (u\u017e na\u017eivo) sa \u010drievi\u010dkovsk\u00e1 pos\u00e1dka rozhodla, \u017ee p\u00f4jde inam. Nie, \u017ee by n\u00e1m vadili ostatn\u00ed , ale naozaj tam bolo m\u00e1lo miesta. Tak\u017ee od tejto chv\u00edle bud\u00fa dve spr\u00e1vy (ak nie tri, lebo Luci\u0161a sa rozhodla \u017ee ide na Skalku). Okolo 17,00 hod sme dorazili do Vy\u0161nej Boci a tam na s\u00fakrom\u00ed u Jak\u0161ovcov sme sa ut\u00e1borili.
2. de\u0148 – nede\u013ea : Sladu\u010dko sme spali ale \u0165a\u017ek\u00e9 bolo vst\u00e1va\u0165 do nevyk\u00faren\u00e9ho. Vyslali sme „vzty\u010dn\u00e9ho gestora“ \u010crievi\u010dku, aby zak\u00faril. Ke\u010f sa mu to podarilo povyliezali sme z postel\u00ed za \u00fa\u010dasti kr\u00e1snej flautovej hry. A teraz kam? Pri Barbore (jednej z ch\u00e1t) v\u0161ak vyhr\u00e1vala hudba, \u010do nasved\u010dovalo, \u017ee vlek tam funguje. Ly\u017eovali sme do zblbnutia. Sna\u017eila som sa vylep\u0161i\u0165 si \u0161t\u00fdl. Myslela som si, \u017ee ma nikto nevid\u00ed, ale zdanie klamalo. \u010crievi\u010dka mi radil a kontroloval \u010di ly\u017eujem pod\u013ea jeho pokynov. Aj ke\u010f to vyzeralo, \u017ee sa hnev\u00e1m na neho, nebola to pravda. Jedovala som sa sama na seba, \u017ee mi to nejde. A\u017e poobede sa za\u010dali ukazova\u0165 plody mojej driny. Mus\u00edm sa v\u0161ak pochv\u00e1li\u0165, padla som len raz. Po dobrej ly\u017eova\u010dke sme sa chystali poriadne sa najes\u0165, ke\u010f tu zrazu zazvonil mobil. To sa len Karol musel pochv\u00e1li\u0165 ako mu je dobre v cukr\u00e1rni. Utvrdila som ho, \u017ee aj n\u00e1m bude. A bolo a e\u0161te ako. Najedli sme sa do popuku (ako Kubko s Ma\u0165kom) a na z\u00e1ver sme si dali ban\u00e1n v karameli so \u0161\u013eaha\u010dkou. Ha, ha Karol m\u00f4\u017ee\u0161 n\u00e1m z\u00e1vidie\u0165, bolo to m\u0148am.
3. de\u0148 – pondelok : Nekres\u0165ansk\u00e9 palermo. \u010crievi\u010dku sme „vyhnali“ (i\u0161iel dobrovo\u013ene) pre ra\u0148ajky a my sme si e\u0161te trochu pole\u0148o\u0161ili. U\u017e bolo teplej\u0161ie, dokonca aj voda sa rozmrazila, mohli sme sa umy\u0165. Mal\u00e9 (vekom) \u010drievi\u010dka\u010dat\u00e1 chytili typick\u00fd s\u00farodeneck\u00fd syndr\u00f3m (hovor\u00ed sa tomu aj ponorkov\u00e1 nemoc) a nako\u013eko sa to u\u017e nedalo zn\u00e1\u0161a\u0165 (hu\u010dali viac ako Luci\u0161a a film\u00e1ri) dostali trest – „bobr\u00edka ml\u010dania“. To bo\u017esk\u00e9 ticho si neviete ani predstavi\u0165. Op\u00e4\u0165 sme ly\u017eovali do zblbnutia. Zdokona\u013eovali sme zdokonalen\u00e9 a\u017e sa mi ly\u017ee rozpadli. Ve\u010der sme op\u00e4\u0165 zakotvili v zn\u00e1mej re\u0161taur\u00e1cii (odpor\u00fa\u010dam vysk\u00fa\u0161a\u0165), kde sme osl\u00e1vili -siate narodeniny \u010crievi\u010dku. Lukulsk\u00e9 hody s\u00fa nula. Ledva sme sa dokot\u00fa\u013eali na chatu.
4. de\u0148 – utorok : Nebudete mi veri\u0165, ale \u010crievi\u010dka spal ako mal\u00e9 decko. Zob\u00fadzal sa a\u017e okolo 7,00 hod. To\u013ek\u00fd \u00faspech. Dnes sme ho op\u00e4\u0165 vyhnali, dobrovo\u013ene samozrejme, pre ra\u0148ajky. Rozhodli sme sa „zmeni\u0165 lok\u00e1l“ a i\u0161li sme ly\u017eova\u0165 na \u010certovicu. To zblbnutie u\u017e nebudem opakova\u0165, ale nako\u013eko moje ly\u017ee javili zn\u00e1mku ve\u013ek\u00e9ho opotrebovania a u\u017e ani presvied\u010danie im nepomohlo ale hlavne preto, \u017ee \u010crievi\u010dka sa u\u017e tie\u017e rad\u00ed medzi workholikov sme sa okolo 16,00 zbalili a vyrazili do Bratislavy. Dokonca sme stretli aj Mire\u010dka v na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch. Aj on sa t\u00falal v okol\u00ed. S k\u00fdm bol to neprezrad\u00edm.
Rozhodnutie, \u017ee idem domov sk\u00f4r som nemala robi\u0165, ale to u\u017e je in\u00e1 kapitola.<\/p>\n\n\n\n
\u017diar\/\u017diarska chata
18.3.-25.3.2000
mal\u00e1 spr\u00e1vi\u010dka od Alenky<\/p>\n\n\n\n
Tak ako vlani sme sa vybrali na t\u00fd\u017edenn\u00fd pobyt na \u017diarsku chatu. I\u0161la som autom s Violou, Mirkom Struhlom a Jurajom Pucherom. K \u00fastiu \u017diarskej doliny sme pri\u0161li ako prv\u00ed. Vybalili sme sa, obuli si ly\u017ee a hybaj hore na chatu. Ale 50 m od parkoviska nas uv\u00edtali z\u00e1tarasy STOP LAV\u00cdNY! a odkaz, \u017ee je chata uzavret\u00e1. Hl\u00e1si\u0165 sme sa mali u chat\u00e1ra v dedine alebo na Horskej slu\u017ebe. Vraj v noci napadol \u010fal\u0161\u00ed meter snehu a vyhl\u00e1sili 4 stupe\u0148 lav\u00ednov\u00e9ho nebezpe\u010denstva. Evakuovali cel\u00fa chatu (len nejak\u00ed \u010ce\u0161i odmietli od\u00eds\u0165 z pr\u00edstre\u0161ku ved\u013ea z\u00e1chodov). Ratrak vraj mal do polovice okna sneh a mali probl\u00e9my prejs\u0165 cez lav\u00edni\u0161te pod chatou.
Tmoliac sa po okol\u00ed (na\u0161\u0165astie som si vzala aj be\u017eky), sme po\u010dkali na \u010fal\u0161ie auto s Milkom, T\u00e1\u0148ou a Karolom. V\u0161etcia okrem m\u0148a boli samozrejme zvedav\u00ed na lav\u00ednu a i\u0161li hore dolinou. No comment.
Ve\u010der sme sa ubytovali v podkrov\u00ed u chat\u00e1ra v trojizbovom byt\u00edku. Pri\u0161la aj Zuzka, \u010crievi\u010dka a jeho dve deti. T\u00ed sa v\u0161ak rozhodli, \u017ee p\u00f4jdu k Zuzke na chatu do Vy\u0161nej Boci. Ve\u010der sme telefonovali e\u0161te Vladovi Cenigovi a Luci\u0161i, ktor\u00ed tie\u017e mali pr\u00eds\u0165. Na ceste \u010dakal Juraj s Violou na Struhla (i\u0161iel e\u0161te \u010dosi vybavi\u0165 na Mur\u00e1\u0148), aby omylom ne\u0161iel na chatu. V tej tme sa dala \u013eahko prehliadnu\u0165 na\u0161a cedulka s odkazom pri \u00fast\u00ed doliny. O desiatej ve\u010der sa z Bardejova dotrm\u00e1cal aj Stanko. Tak\u017ee sme boli u\u017e kompletn\u00ed (ostatn\u00ed ani nevyrazili z Bratislavy – Alino, De\u017eko a spol.)<\/p>\n\n\n\n
Druh\u00fd de\u0148 sme zo z\u00fafalstva i\u0161li na Opalisko. Nikdy som tam nebola a chcela som na p\u00e1soch vy\u0161lapa\u0165 a\u017e na vrchol. Vlek skr\u00e1tili na 1\/3, horn\u00e9 2\/3 zjazdovky nech\u00e1vaj\u00fa zar\u00e1s\u0165. Poldenn\u00fd l\u00edstok st\u00e1l 190 Sk a tak sme si ho k\u00fapili. Samozrejme, \u017ee zo \u0161lapania na p\u00e1soch nebolo ni\u010d. V\u0161etcia, a\u017e na Violu a m\u0148a boli leniv\u00ed. Viola lietala druhou kozmickou r\u00fdchlos\u0165ou po zjazdovke. Poobede sme sa zastavili v re\u0161tike v Liptovskom Mikul\u00e1\u0161i na odbo\u010dke do Z\u00e1va\u017enej Poruby. Dobre sme sa napr\u00e1skali. Potom sme hne\u010f ved\u013ea nak\u00fapili v potravin\u00e1ch (bola tam nejaka mlad\u00e1 blond\u00ednka a chlapi boli vo vytr\u017een\u00ed). Na z\u00e1ver sme skon\u010dili v cukr\u00e1rni. Ve\u010der n\u00e1s Stanko opustil, i\u0161iel pracova\u0165 do Hirocemu. S\u013e\u00fabil, \u017ee v utorok ve\u010der alebo stredu r\u00e1no sa vr\u00e1ti. Ve\u010der sa premietali e\u0161te Karolove di\u00e1ky.<\/p>\n\n\n\n
V pondelok po nekone\u010dnom Karolovom vst\u00e1van\u00ed sme o desiatej autom vyrazili do Jalovca. O jeden\u00e1stej sme nastupovali smer chata \u010cervenec – Babky. Na chate a po okolit\u00fdch svahoch sme na\u0161li asi 30 \u010cechov. Vy\u0161li sme na hrebe\u0148, pofotili a ke\u010f\u017ee boli u\u017e tri hodiny, chceli sme sa cez Babky u\u017e vr\u00e1ti\u0165. T\u00e1\u0148a v\u0161ak bola dos\u0165 unaven\u00e1 a za\u010dala sa b\u00e1\u0165 ly\u017eova\u0165. Asi hodinu sme na \u0148u \u010dakali k\u00fdm zliezla (dos\u0165 mierny (pod\u013ea Alenky – pozn moja)) kopec do sedielka pod Babkami (Babky sme samozrejme ne\u0161li). Potom sme chceli n\u00e1js\u0165 zna\u010dku a museli sme prejs\u0165 asi 200 m cez les. Snehu bolo stato\u010dne, na lyziach do pol stehien, bez lyzi po krk! T\u00e1ni povolili nervy a nechcela sa pohn\u00fa\u0165 z miesta. Karol ako spr\u00e1vny psycholo-pedag\u00f3g ju \u010fal\u0161iu hodinu presvied\u010dal. Za \u0161era sme sch\u00e1dzali u\u017e po zna\u010dke dole. Milko s Violou i\u0161li dopredu pre auto, ja som \u010dakala na Karola s T\u00e1\u0148ou. V aute potom Karol mal e\u0161te pozn\u00e1mku, \u017ee som ho vraj NE\u010cAKALA. Na to som sa ja urazila, lebo okrem in\u00e9ho n\u00e1m ch\u00fdbala t\u00e1 jeho rann\u00e1 hodina povalovania sa. Na ve\u010deru sme sa zastavili v na\u0161ej re\u0161tike. Juraj s Mire\u010dkom zatia\u013e ten de\u0148 boli be\u017ekova\u0165. Ve\u010der boli op\u00e4\u0165 di\u00e1ky.<\/p>\n\n\n\n
V utorok r\u00e1no Mire\u010dek op\u00e4\u0165 odi\u0161iel na Mur\u00e1\u0148. Karol „ute\u0161oval“ T\u00e1\u0148u a ke\u010f\u017ee to vyzeralo, \u017ee ten de\u0148 sa nepohn\u00fa z bar\u00e1ku, vybrali sme sa na be\u017ek\u00e1ch Juraj, Viola a ja do Jaloveckej doliny. I\u0161li sme hlbok\u00fdm snehom nieko\u013ekokr\u00e1t kri\u017euj\u00fac potok, fotili sme n\u00e1dhern\u00e9 \u0161laha\u010dkov\u00e9 kamene. Bolo n\u00e1m ve\u013emi fajn. Do\u0161li sme a\u017e po \u00fastie doliny Parichvost. Cestou nasp\u00e4\u0165 na poliach za \u017diarom, kde tr\u00e9novali be\u017eci z Jasnej, sme na\u010fabili na Milka, Karola a T\u00e1\u0148u. Tr\u00e9ner po n\u00e1s pozeral a odk\u00e1zal Viole, \u017ee m\u00e1 viac na be\u017ek\u00e1ch k\u013aza\u0165 a nie dupka\u0165. To sme ale nepovedali my. Ve\u010derali sme op\u00e4\u0165 v Mikul\u00e1\u0161i.<\/p>\n\n\n\n
V stredu sa Mire\u010dek s Jurajom vybrali na Ban\u00edkov. Ozbrojili sa po zuby, nevedeli ak\u00e1 bude cesta a \u010di sa za chv\u00ed\u013eu nevr\u00e1tia. Viola chcela hrozne s nimi \u00eds\u0165 ale nezobrali ju. Nezobrali ju kv\u00f4li bezpe\u010dnosti. My s Violou sme i\u0161li ma be\u017ek\u00e1ch smerom na Podb\u00e1nske. No pri\u0161li sme asi do polovice. Ke\u010f\u017ee bolo fantastick\u00e9 po\u010dasie, zostali sme sa opa\u013eova\u0165 pod smre\u010dkom. Karol , T\u00e1\u0148a, Milko a Stano i\u0161li do \u017diarskej doliny s \u00famyslom v\u00fdjs\u0165 a\u017e na chatu. Myslela som si o nich svoje. Mirko s Jurajom chceli o \u0161tvrtej od\u00eds\u0165 do Bratislavy a Viola uva\u017eovala \u017ee p\u00f4jde s nimi. Zd\u00f4vod\u0148ovala to mno\u017estvom pr\u00e1ce ktor\u00e9 mus\u00ed na po\u010d\u00edta\u010di urobi\u0165 (workholi\u010dka). Ja som sa ostala e\u0161te 1\/2 hodinu opa\u013eova\u0165 na l\u00fake. Ke\u010f som pri\u0161la do domu, v\u0161etko bolo hore nohami, v\u0161etcia sa balili. Karol a spol. pri\u0161li z chaty s t\u00fdm, \u017ee m\u00f4\u017eme sa ubytova\u0165 na \u017diarskej. Aut\u00e1 n\u00e1m vraj zamkn\u00fa za 20 min\u00fat pri Horskej slu\u017ebe. To znamenalo zbali\u0165 sa, nasadn\u00fa\u0165 do auta, dovies\u0165 sa k HS a to v\u0161etko za 20 min\u00fat. Juraj mi zobral do Bratislavy be\u017eky a top\u00e1nky, tak\u017ee aspo\u0148 o jednu vec som mala menej. Hladn\u00e1, sm\u00e4dn\u00e1 a vystresovan\u00e1 som o \u0161iestej \u0161tartovala na chatu. Za 1 3\/4 hod. za jasnej noci sme dorazili hore. T\u00e1\u0148a tam u\u017e bola, ona si poobede po veci do dediny nezi\u0161la. V\u0161etko jej zbalil a vyniesol Karol. Ve\u010der sme stihli e\u0161te premieta\u0165 v jed\u00e1lni Karolove di\u00e1ky z pred 10 rokov. V\u0161etcia na nich boli mlad\u00ed, vlasat\u00ed, \u0161t\u00edhli chlapci a bezvr\u00e1skav\u00e9 diev\u010dat\u00e1. Akur\u00e1t Pegina je st\u00e1le rovnak\u00e1. Potom sme sa presunuli do izby, kde Stanko hral do druhej v noci.<\/p>\n\n\n\n
R\u00e1no na\u0161\u0165astie dorazil chat\u00e1rov syn s pomocn\u00edkom a svojou diev\u010dinou, tak\u017ee n\u00e1m urobili ra\u0148ajky. Ach, kde\u017ee je kuchy\u0148a \u013duda Z\u00e1hora! No boli sme v\u010fa\u010dn\u00ed aj za tak\u00e9 druhotriedne ra\u0148ajky.
Karolovi ako v\u017edy trvalo ve\u010dnos\u0165, k\u00fdm sa vymotal z periny. My sme u\u017e z\u00farivo pre\u0161\u013eapovali pred chatou a popritom obdivovali masy snehu. Potom sme sa cel\u00e1 perep\u00fa\u0165 vydali do \u017diarskeho sedla. V sedle sme zanechali T\u00e1\u0148u a Milka (akosi sa r\u00e1d obetoval) a my sme \u0161li po hrebeni smerom na Smrek. Pred Smrekom (v mape uveden\u00e1 len k\u00f3ta) sme za\u010dali zly\u017eov\u00e1va\u0165 do \u017diarskej doliny. Bol dobr\u00fd tvrd\u00fd podklad s prachovej\u0161\u00edm snehom na vrchu. M\u0148am, m\u0148am. Zjazd bol dlh\u00fd, s patri\u010dn\u00fdm sklonom. Trochu sme pod skalami traverzovali a h\u013eadali menej vysne\u017een\u00fd ter\u00e9n aby sme n\u00e1hodou nie\u010do neposp\u00fa\u0161\u0165ali. Popri potoku sme zi\u0161li a\u017e k chate. Ve\u010der sme op\u00e4\u0165 premietali v jed\u00e1lni di\u00e1ky, tentokr\u00e1t z Juhoafrickej republiky. No a potom sa zasa hralo a spievalo do pol noci.<\/p>\n\n\n\n
V piatok sme sa u\u017e nemohli pozera\u0165 na Karolovo vst\u00e1vanie a tak pomali cupi-lupi (ako to nazval Stanko) sme sa vybrali do \u017diarskeho sedla. Cestou n\u00e1s T\u00e1\u0148a s Karolom dobehli a tak sme potom spolo\u010dne vy\u0161li na Pla\u010dliv\u00f4. Bol kr\u00e1sny v\u00fdh\u013ead a tak sme ve\u013ea fotili. V sedle n\u00e1s t\u00ed dvaja op\u00e4\u0165 opustili a my sme op\u00e4\u0165 i\u0161li po hrebeni na\u0161ou v\u010dera odsk\u00fa\u0161anou trasou. Tentokr\u00e1t sme za\u0161li tro\u0161ku \u010falej, ale vrchol Smreka bol sf\u00fakan\u00fd bez snehu. Tak\u017ee k\u00fasok pod n\u00edm sme si zgustli do doliny. Ve\u010der op\u00e4\u0165 di\u00e1ky – Par\u00ed\u017e, Bath, Korzika, Normandia.
V sobotu r\u00e1no sme sa pobalili, uskladnili si batohy u chat\u00e1ra a po\u010fho do Smutn\u00e9ho sedla (na \u010dmochto\u0161ov sa ne\u010dakalo). V sedle n\u00e1s dostihla hmla a takmer ni\u010d sme nevideli. Opatrne po slepia\u010dky sme zi\u0161li k T\u00e1ni s Karolom, ktor\u00ed \u010dakali dole. Svah bol zvr\u00e1snen\u00fd tak\u00fdmi smie\u0161nymi vlnami (naf\u00fakan\u00fd a zfirnovatel\u00fd sneh), tak\u017ee \u010dlovek mal dojem akoby surfoval s ly\u017eami na morsk\u00fdch vln\u00e1ch. Na chate sme sa rozl\u00fa\u010dili s chat\u00e1rom a za poriadneho lejaku sme sch\u00e1dzali k aut\u00e1m na HS. Stanko mal vybit\u00fa baterku, ale chalani to r\u00fdchlo po\u017ei\u010dan\u00fdmi k\u00e1blami nakopli.<\/p>\n\n\n\n
a nie\u010do od Violy:<\/p>\n\n\n\n
\u200bV sobotu 18.3. na obed sme na parkovisku pod \u017diarskou dolinou nasadili pln\u00fa po\u013en\u00fa, aby sme v z\u00e1p\u00e4t\u00ed po dvoch krokoch dokr\u00e1\u010daj\u00fac k ve\u013ekej tabuli s upozornen\u00edm na lav\u00edny zistili, \u017ee cel\u00e1 dolina aj s chatou je do neur\u010dit\u00e9ho term\u00ednu zatvoren\u00e1. Bol na n\u00e1s obveseluj\u00faci poh\u013ead. Ako tam stoj\u00edme na ly\u017eiach s p\u00e1smi, s ruksakmi, palicami, cep\u00ednmi, fla\u0161kami, pono\u017ekami, kefkami, ma\u010dkami, be\u017ekami, premieta\u010dkami a s odhodlan\u00edm v o\u010diach, pr\u00e1ve vystriedan\u00fdm tup\u00fdm a nechapav\u00fdm v\u00fdrazom (brada a\u017e po zem) pri poh\u013eade na oznam o uzavret\u00ed \u017diarskej doliny.
\u200bPo chv\u00edli bezradn\u00e9ho motania sa po parkovisku sa pred nami objavil vystresovan\u00fd chat\u00e1r s inform\u00e1ciami o hrozivej lav\u00ednovej situ\u00e1cii. Ubytoval n\u00e1s u seba v dedine \u017diar. Chodili sme po okol\u00ed na be\u017ekach, raz sme boli aj na zjazdovke Opalisko, kde sme sa s unuden\u00fdmi v\u00fdrazmi sp\u00fa\u0161\u0165ali po upravenej zjazdovke. (Tu sa mus\u00edm prizna\u0165, \u017ee som sa tie\u017e navonok tv\u00e1rila unudene, aby som zapadla do extr\u00e9mistick\u00e9ho ly\u017eiarsk\u00e9ho kolekt\u00edvu, no v duchu som si to dobre vychutnavala.) V stredu sa hore vybralo p\u00e1r drsn\u00fdch a vetrom o\u0161lahan\u00fdch chlapov z horskej slu\u017eby, aby skontrolovali, \u010di chata e\u0161te stoj\u00ed a vystrelili p\u00e1rkr\u00e1t z dela na lav\u00ednozne svahy. Ni\u010d nepadlo. E\u0161te v t\u00fa noc sme sa presunuli, \u0161lapaj\u00fac po tme po nieko\u013ekod\u0148ov\u00fdch a mnohometrovohlbok\u00fdch lav\u00ednov\u00fdch poliach. Cel\u00fa cestu som si v duchu kl\u00e1dla ot\u00e1zky, pre\u010do to rob\u00edm a \u010do tu rob\u00edm. Bojovali vo mne pocity z\u00fafalstva a strachu o hol\u00fd kurac\u00edi \u017eivot s nad\u0161en\u00edm z ticha a hviezd. Zostali sme hore do soboty, \u00faplne sami (chat\u00e1r a \u010fal\u0161i hostia sa dovalili a\u017e v sobotu) a st\u00e1lo to za to.
\u200bMinule sa ma jedna mestsko-diskot\u00e9kov\u00e1 girl (Dana) sp\u00fdtala, \u010do na tom vid\u00edm. Odpovedala som jej, \u017ee by to aj tak nepochopila. Ot\u00e1zka, \u010do na tom skialpinizme vid\u00edme sa n\u00e1m stala ot\u00e1zkou t\u00fd\u017ed\u0148a. Kl\u00e1dli sme si ju v\u017edy, ke\u010f sme \u0161lapali „diretissimou“ v „stabilizovanom“ po\u010das\u00ed (sneh, hmla, v\u00edchrica) smerom nahor a odpove\u010f sme tu\u0161ili pri spu\u0161\u0165an\u00ed sa v slnku, kvalitnom snehu a sklone smerom nadol, resp. pri seden\u00ed v chate za poh\u00e1rom piva alebo horca.
\u200bV sobotu som chcela dorazit na oslavu do Nov\u00e9ho Mesta nad V\u00e1hom. Celkom pekne som si to predstavovala, ako tam vpadnem s ly\u017eami v ruk\u00e1chch, ly\u017eiarkami resp. papu\u010dami na noh\u00e1ch (pre \u00fasporu miesta sa na akcie tohto druhu ber\u00fa iba ly\u017eiarky a papu\u010de) a v opare, typickom pre t\u00fd\u017edenn\u00fd pobyt na chate s dvoma tri\u010dkami a dvomi pono\u017ekami (pre \u00fasporu miesta sa na akcie tohto druhu berie iba tri\u010dko na de\u0148 a na noc a pono\u017eka na de\u0148 a po prevrateni na druh\u00fd de\u0148 a po prevr\u00e1ten\u00ed na tret\u00ed de\u0148 atd… ve\u010f to pozn\u00e1\u0161…). \u010co by \u010dlovek neurobil pre vlastn\u00fa popularitu?
\u200bTento \u0161ialen\u00fd sobotn\u00fd pl\u00e1n, zahr\u0148uj\u00faci e\u0161te aj doobed\u0148aj\u0161ie \u0161lapanie a ly\u017eovanie, presun na Slia\u010d a presun do NMnV sa mi nepodaril zrealizova\u0165 v\u010faka neschopnosti na\u0161ej autobusovej dopravy.<\/p>\n\n\n\n
ZBOJN\u00cdCKA CHATA – 6. RO\u010cN\u00cdK
alebo, hor sa do nov\u00e9ho mil\u00e9nia<\/p>\n\n\n\n
1. de\u0148 – sobota – „v\u00fdstup na chatu“
Za\u010dalo to trochu nezvy\u010dajne. Najprv sa prihl\u00e1silo ve\u013ea \u013eud\u00ed a potom sa za\u010dali postupne odhlasova\u0165. T\u00fd\u017ede\u0148 pred odchodom to vyzeralo, \u017ee ani nep\u00f4jdeme. A zrazu, \u010duduj sa svete, n\u00e1s bolo a\u017e nazvy\u0161. A ke\u010f sme u\u017e naozaj vyrazili op\u00e4\u0165 n\u00e1s bolo m\u00e1lo. Tak\u017ee vlakom o 5,40 hod vyr\u00e1\u017eali Alenka, Ma\u0165o M., Fr\u010dko, Zorka, Viola, Elenka (Kula\u010dka). Autom o 9,00 hod vyrazili Alino, De\u017eko, Zuzana. Janka mala tie\u017e \u00eds\u0165, ale na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu si to rozmyslela. Vlakom o 9,42 i\u0161li Karol a Kivi. Bolo n\u00e1s jeden\u00e1s\u0165. Ostatn\u00ed horolezci ne\u0161li, lebo „bude vraj zl\u00e9 po\u010dasie“. M\u00e4kk\u00fd\u0161e. St\u00fapali sme za pekn\u00e9ho po\u010dasia, len okolo 17,30 hod za\u010dalo pr\u0161a\u0165. Super optim\u00e1lne po\u010dasie, skon\u0161tatoval Karol, ke\u010f dorazili o 20,15 hod na chatu.
Nov\u00e1 Zbojn\u00ed\u010dka je naozaj pekn\u00e1. Izba je v\u00e4\u010d\u0161ia, noc\u013eah\u00e1re\u0148 v podkrov\u00ed je priestrann\u00e1 a o kuchyni ani nehovor\u00edm. T\u00fa zmodernizovali do maxima. E\u0161te nie je v\u0161etko dokon\u010den\u00e9, ale to v\u00f4bec nevad\u00ed. Ve\u010dera bola v\u00fdborn\u00e1, ako za star\u00fdch \u010dias. Najedli sme sa do popuku. Potom u\u017e bol ve\u010der ako ka\u017ed\u00fd in\u00fd, len odpa\u013eovanie malo predohru. Zahrali sme si „vl\u00e1\u010dik“. Akosi sme pos\u00favanie vag\u00f3nikov nezvl\u00e1dli, ale \u010do by sme chceli na prv\u00fd raz a u De\u017ea sa zrazu zh\u0155kli tri naraz. V\u0161etko sme vyrie\u0161ili a za\u010dali sme p\u00e1li\u0165. Alino dareb\u00e1k, mal opakova\u010dku a nikomu to nepovedal. \u017de by u\u017e nest\u00edhal ? Nechce sa mi veri\u0165. Ale ke\u010f u\u017e st\u00edha „to ostatn\u00e9“ len raz za 1\/4 roka tak mo\u017eno aj. Ve\u010der bol pokojn\u00fd, zaspali sme hne\u010f. Koncert bol kr\u00e1tky.<\/p>\n\n\n\n
2. de\u0148 – nede\u013ea – „rann\u00ed pt\u00e1\u010de d\u00e1l dosk\u00e1\u010de“
Hne\u010f r\u00e1no n\u00e1s prekvapili, \u017ee sme mali ra\u0148ajky o 7,00 hod. Tak toto tu nebolo ! Vydriapali sme sa horko-\u0165a\u017eko s postel\u00ed a presunuli sa do spolo\u010denskej miestnosti. Bu\u0161i\u010di – Alino, De\u017eo, Alenka, Ma\u0165o a Viola vyrazili hne\u010f po ra\u0148ajk\u00e1ch. Ostatn\u00ed (po dobrej k\u00e1vi\u010dke) – Karol, Fr\u010dko, Kivi, Elenka a Zorka zly\u017eovali Gener\u00e1l\u0161us a ja vzh\u013eadom na to, \u017ee koleno mi povolilo som ponah\u00e1\u0148ala st\u00e1do na pasienkoch. Vr\u00e1tili sme sa poobede cca o 15 a\u017e 16 hod. Len Zoretke sa akosi zap\u00e1\u010dilo a mo\u017eno i\u0161la pozrie\u0165 ako som zahnala st\u00e1do a pri\u0161la a\u017e o 17 hod. Spravili sme pomaz\u00e1nku, zjedli Ma\u0165ovi slaninu vypili v\u00ednko, ktor\u00e9 bolo pre Janku a po\u010dkali na ve\u010deru. Kombin\u00e1cia horec, vypr\u00e1\u017ean\u00fd syr, tatarka, pivo, \u0161\u013eaha\u010dka, hru\u0161ky a \u010daj sp\u00f4sobia asi pohromu. Na\u0161\u0165astie je izba vy\u0161\u0161ia a tak nehrozilo a\u017e tak\u00e9 rozp\u00ednanie plynov a nako\u013eko sme t\u00fato udalos\u0165 predv\u00eddali, nechali sme otvoren\u00e9 okno. \u0160koda by bolo novej Zbojn\u00ed\u010dky.<\/p>\n\n\n\n
3. de\u0148 – pondelok – „De\u017ekove cho\u010f\u00e1ky“
R\u00e1no o 7,00 hod sme sa zobudili a di\u00e9tnym tempom vyrazili na ra\u0148ajky. Mali sme „lososa“ (pre nezainteresovan\u00fdch „tre\u0161\u010d\u00e9 j\u00e1tra s mrkvou“). Po dobre vykonanej pr\u00e1ci (po ra\u0148ajk\u00e1ch) sme zapadli na izbu a teoreticky preberali t\u00fary. Alino mal strach z lezenia a presvied\u010dal De\u017eka, aby i\u0161li len tak\u00fa trojo\u010dku, aby sa mohol aj po\u0161krabka\u0165. „Lebo Ty De\u017eko povie\u0161, \u017ee ideme trojku a potom skon\u010d\u00edme v \u0161estke.“ Fr\u010dko hne\u010f zareagoval „A to je kde tak\u00e1 cenov\u00e1 skupina?“ Baby sa medzit\u00fdm zahrali na \u0161ijac\u00ed sal\u00f3n. Chytili ihli do ruky a za\u0161ili v\u0161etky diery ….. na rukaviciach, pono\u017ek\u00e1ch, top\u00e1nkach at\u010f. Alino vyu\u017eil v\u0161etky finty, aby nemusel \u00eds\u0165. De\u017eko bol v\u0161ak neoblomn\u00fd. Vyrazili na Javorovu \u0161k\u00e1ru. De\u017ekova odbo\u010dka sp\u00f4sobila Alinkovi trochu potia\u017ee, asi potreboval pomojka\u0165. My sme vyrazili na zn\u00e1me pasienky, K5 a Fackovacie sedlo. Sledovala som v\u00fdstup prvolezcov a veru nebolo mi v\u0161etko jedno, ke\u010f Elenka zah\u00e1jila \u0161peci\u00e1lny zjazd. Najprv dole hlavou a potom nohami. Sna\u017eila sa t\u00fato techniku nau\u010di\u0165 aj Fr\u010dka, ale on bol tvrdohlav\u00fd. Nech\u00e1pem pre\u010do potom premenoval Kula\u010dku na Mulicu. Poobede pri\u0161iel Erik (De\u017ekov sused). Dru\u017ene sme sedeli s Kula\u010dkou pri pivku a sledovali sme „\u0161v\u00e1rneho \u0161uhaja“ ako bojuje s ruksakom. Dal si polievku, \u010daj a cca po 15 min sa n\u00e1m nesmelo prihovoril. „Ty si Erik“ zvolali sme jednohlasne. \u0160tastne prik\u00fdvol. Ke\u010f si oddd\u00fdchol ihne\u010f sa ujal „st\u00e1da“, \u010do mu chlapci (Karol s Fr\u010dkom) nemohli odpusti\u0165. Dali ho do laty. U\u017e viac si tak\u00e9 nie\u010do bez ich s\u00fahlasu nedovolil. Ale ve\u010der sa v\u0161etci pomerili (vl\u00e1\u010dikom) a bolo v\u0161etko v poriadku. Laco (\u010fal\u0161\u00ed \u010dlen partie) s\u00edce trochu naru\u0161il vlakov\u00fa s\u00fapravu „Horec“ s\u00fapravou „Dem\u00e4novka“, ale vzh\u013eadom na tr\u00e9novanos\u0165 v\u0161etk\u00fdch \u010dlenov k \u017eiadnemu vyko\u013eajeniu nedo\u0161lo.<\/p>\n\n\n\n
4. de\u0148 – utorok – „Ka\u017ed\u00fd so svojim k\u00fdbli\u010dkom…..“
Zobudili sme sa do pekn\u00e9ho r\u00e1na. \u010cestn\u00e9 pionierske. V\u0161eli\u010do bolo na pl\u00e1ne, v\u0161etko tak\u00e9 oodychovky. Tak\u017ee, De\u017eko, Ma\u0165o, Erik i\u0161li na \u013eadop\u00e1dy. Karol, Fr\u010dko, Zorka, Kivi a Laco na Svi\u0161t\u00e1k. Alenka i\u0161la odprevadi\u0165 Kula\u010dku na Hrebienok a potom i\u0161la za chalanmi. Alino a Viola do Prie\u010dneho sedla. Ja na pasienky. V\u0161etci sme sa vr\u00e1tili spokojn\u00ed. Je to neuverite\u013en\u00e9, ale je to tak. Okrem zn\u00e1mych miest sme objavili aj nov\u00fd kopec tzv. Bobk\u00e1\u010d. Objavite\u013e Fr\u010dko. Samozrejme ned\u00e1 mi nespomen\u00fa\u0165 aj „De\u017ekov cho\u010f\u00e1k“. Poobede pri\u0161li Juran\u00e9. Doniesli dobr\u00e9 v\u00ednko a ve\u013emi ve\u013ea jedla a hlavne ve\u013ea dobrej n\u00e1lady. Ve\u010der sa pl\u00e1novali v\u00e1\u017ene t\u00fary. U\u017e to vyzeralo, \u017ee nikto na chatu zajtra nepr\u00edde, ale Alino sa sna\u017eil v\u0161etk\u00fdch vy\u0161achova\u0165 kritizovan\u00edm ich v\u00fdstroja (kto vie pre\u010do?). Dokonca si dovolil kritizova\u0165 aj syst\u00e9m \u00faponov na ma\u010dk\u00e1ch (mojich). Musela som sa ozva\u0165, ve\u010f to robil De\u017eko ! De\u017eko aj uva\u017eoval, \u017ee p\u00f4jde s Alinom, ale len trochu a potom odbo\u010d\u00ed. Chcel ma\u0165 oddychov\u00e1 de\u0148. Pridali sa aj Erik a Laco. Uvid\u00edme zajtra.<\/p>\n\n\n\n
5. de\u0148 – streda – „Zachovajte paniku“
Nastal de\u0148 D. Po ra\u0148ajk\u00e1ch u\u017e boli akt\u00e9ri prechodu pripraven\u00ed a vyr\u00e1\u017eali. Karol s\u013eubovan\u00e9ho f\u00f3ra nedostal a musel dobieha\u0165. Z okna chaty sme sledovali na\u0161ich aj franc\u00fazov. Franc\u00fazi i\u0161li Prie\u010dne a na\u0161i na Prielom. Rozl\u00fa\u010dili sme sa s Juranmi a e\u0161te ani nezavreli dvere u\u017e Ma\u0165o s Fr\u010dkom ko\u0161tovali ich slaninu. Skoro im zabehla, ke\u010f zistili, \u017ee sa vr\u00e1tili. „Moseli, vysmadlo im.“ Kivi a Fr\u010dko i\u0161li e\u0161te raz na Svi\u0161\u0165\u00e1k. Zoretka a ja na pasienky a cvi\u010dn\u00fd svah. Vr\u00e1tili sme sa cca o 13 hod a okolo 14 hod dofr\u010dal Ma\u0165o s Luci\u0161ou. Trochu sme sa zakecali, Luci\u0161a a Ma\u0165o i\u0161li na Svi\u0161\u0165\u00e1k a Fr\u010dko, Kivi a Zoretka na pasienky a ja p\u00e1li\u0165 slnko na K5. Zrazu o 16,45 sa dovalila partia z Prielomu okrem dvoch akt\u00e9rov. Ve\u010der sme dostali odkaz zo Sliezkeho domu, \u017ee zost\u00e1vaj\u00fa a pr\u00eddu a\u017e na druh\u00fd de\u0148. To nemali robi\u0165. Najv\u00e4\u010d\u0161ia rados\u0165 je \u0161kodorados\u0165, nie je tam kus z\u00e1visti. Nechali sme na chate pre p\u00e1na Voj\u010deka a pani Violu odkaz v tomto znen\u00ed:<\/p>\n\n\n\n
„Luci\u0161a a Ma\u0165o id\u00fa, nes\u00fa V\u00e1m py\u017eamo
a na Zbojn\u00ed\u010dke vl\u00e1\u010diky id\u00fa na \u00fa\u010det Alino.“<\/p>\n\n\n\n
Neboli sme a\u017e tak\u00ed \u0161kodoradostn\u00ed, vypravili sme len dve vlakov\u00e9 s\u00fapravy a nejak\u00e9 pivov\u00e9, \u010dajov\u00e9, v\u00ednov\u00e9 a miner\u00e1lkov\u00e9 cisterny. \u010co bude r\u00e1no nikto nevedel.<\/p>\n\n\n\n
6. de\u0148 – \u0161tvrtok – „N\u00e1vrat straten\u00e9ho syna“
Dnes op\u00e4\u0165 trochu sne\u017eilo. R\u00e1no u\u017e Fr\u010dko so Zoretkou naozaj odch\u00e1dzali a tak sme ich i\u0161li vyprevadi\u0165 na Gener\u00e1l\u0161us. Snehu nebolo ve\u013ea, \u0161utre tr\u010dali a mne strach nedovolil sa spusti\u0165 dolu. No nejako som to zo\u0161laply\u017eovala. Cestou sme stretli Valu\u0161iaka s Martinou a jedn\u00e9ho ochran\u00e1ra, ktor\u00fd n\u00e1m tvrdil \u017ee pla\u0161\u00edme kamz\u00edkov. Nijak\u00fdch som za ten t\u00fd\u017ede\u0148 nevidela, ale nevad\u00ed. Aby sme ho „nasrali“, pri ceste nasp\u00e4\u0165 sme si to strihli e\u0161te cez jednu zak\u00e1zan\u00fa dolinu. Takto sme sa motkali po pasienkoch a\u017e do cca 16,00 hod. Ke\u010f sme pri\u0161li na chatu „straten\u00fd syn“ tam bol. Pri\u0161iel aj Ceng\u00e1\u010d a Viktor (\u010fal\u0161\u00ed De\u017ekov kamar\u00e1t). K\u00fdm bola ve\u010dera, vyspovedali sme straten\u00e9ho syna a pokecali o v\u0161eli\u010dom mo\u017enom. Najhor\u0161ie na tej ve\u010deri je, \u017ee je tak\u00e1 nekres\u0165ansky dobr\u00e1 a \u017ee potom nem\u00e1me \u017eiadny pohyb.<\/p>\n\n\n\n
7. de\u0148 – piatok – „Beh\u00e1m, beh\u00e1\u0161, beh\u00e1me“
Po ra\u0148ajk\u00e1ch sme sa rozp\u0155chli po okol\u00ed, len De\u017eko s Ceng\u00e1\u010dom i\u0161li lies\u0165. Ob\u010das ich bolo po\u010du\u0165 ako na seba kri\u010dia. Aj ich vraj niekto zazrel. My ostatn\u00ed sme op\u00e4\u0165 preliezli v\u0161etky zn\u00e1me a menej zn\u00e1me okolia. Ve\u010der, ktor\u00fd bol rozl\u00fa\u010dkov\u00fd, sme si aj zaspievali. Ale nie tak ako po in\u00e9 roky. Luci\u0161a s Ma\u0165om to istili. E\u0161te\u017ee ich m\u00e1me!<\/p>\n\n\n\n
8. de\u0148 – sobota – „V\u0161ade dobre, doma najlep\u0161ie“
De\u0148 ako vy\u0161it\u00fd na dobr\u00fa t\u00faru. Mohli sme si len myslie\u0165. \u010cas n\u00e1s ne\u00faprostne hnal domov. Rozl\u00fa\u010dili sme sa s chat\u00e1rom a dohodli \u010fal\u0161\u00ed term\u00edn. Niektor\u00ed e\u0161te zostali, m\u00e1lilo sa im. V\u00f4bec sa nediv\u00edm, v\u0161ak pri\u0161li v\u010dera.<\/p>\n\n\n\n
\u200bTak ahoj o rok!<\/p>\n\n\n\n
V\u00fdroky:<\/p>\n\n\n\n
Laco: „Dc\u00e9ry sa e\u0161te nevr\u00e1tili z tr\u00e9ningu.“
Luci\u0161a: „A \u010do robia?“
Laco: „Orienta\u010dn\u00fd beh.“<\/p>\n\n\n\n
De\u017eo: Na obranu, \u017ee kto sa vy\u010d\u00faral pred chatou.
\u200b“Ja som to nemohol by\u0165, ja \u010d\u00faram len srdie\u010dka!“<\/p>\n\n\n\n
Be\u017en\u00fd rozhovor:
XY: „Robia tradi\u010dn\u00fd prechod Ve\u013ekou Fatrou. Zhor\u0161ilo sa po\u010dasie a t\u00ed dvaja sa stratili….“
Ma\u0165o : „Tak od teraz to bude u\u017e len Memori\u00e1l.“<\/p>\n\n\n\n
ZBOJN\u00cdCKA CHATA – 7. RO\u010cN\u00cdK
\u010dujme \u010do sa stalo<\/p>\n\n\n\n
Sobota 16.3.2002 \u2013 Dva dni pred odchodom mi hl\u00e1sili z viacer\u00fdch str\u00e1n, \u017ee kto ide a kto nie. Op\u00e4\u0165 som sa nesta\u010dila divi\u0165. \u017de som si za tie roky nezvykla, tie\u017e sa div\u00edm. \u017de Fr\u010dko ide a potom nejde, \u017ee Stanko ide a\u017e vo \u0161tvrtok, \u017ee Ceng\u00e1\u010d nejde ur\u010dite, lebo ide na v\u00fdstavu at\u010f. U\u017e ich ani m\u00e4kk\u00fd\u0161mi nem\u00f4\u017eem nazva\u0165, prvoky. Na \u0161\u0165astie sa n\u00e1s nazbieralo dos\u0165. Kapacitu (predplaten\u00fa) sme zaplnili. Jedn\u00fdm autom i\u0161li Stanko, Alenka, Karol a Kivi, druh\u00fdm De\u017eko, Robo a Erik a tret\u00edm Alino, Ivan (\u010fal\u0161\u00ed nov\u00fd \u010dlen partie), Janka a ja. Kula\u010dka i\u0161la vlakom a e\u0161te sa pridal Viktor.
V Smokovci pri lanovke sa dve pos\u00e1dky \u00e1ut n\u00e1hodne (ale naozaj n\u00e1hodne) stretli. Alino n\u00e1s s\u00edce opustil, \u017ee ide za robotou, ale potom dobehol. Vyrazili sme z Hrebienka za v\u00fddatn\u00e9ho da\u017e\u010fa. Teda vyrazili. Najprv sme sa v miestnej jed\u00e1lni SOREA posilnili pivkom, kapustovou polievkou a dobrou \u201epono\u017ekovou slivovicou\u201c a potom sme di\u00e9tnym tempom (aspo\u0148 poniektor\u00ed) nasmerovali svoje r\u00fdchlon\u00f4\u017ely\u017eky na Zbojn\u00ed\u010dku. Tak to bude super, ke\u010f bude lia\u0165 cel\u00fa cestu. A aj bolo. Len pod hangom za\u010dali ob\u010das aj snehov\u00e9 vlo\u010dky pada\u0165. Mus\u00edm n\u00e1s (sa) v\u0161ak pochv\u00e1li\u0165. Stihli sme to v\u0161etci pod 4 hodiny. Niekto 1,50 hod niekto 3,30 hod, ale stihli.
Na chate bolo husto. Ma\u010fari, Poliaci, \u010cesi…, nemali sme si kde ani sadn\u00fa\u0165, tob\u00f4\u017e urobi\u0165 veget a necha\u0165 hra\u0165 Stanka na gitare. Po dobrej ve\u010deri sme to vyrie\u0161ili po svojom. I\u0161li sme na izbu. Na\u0161im trom spolub\u00fdvaj\u00facim to nevadilo. Za\u013eahli sme pomerne r\u00fdchlo a dokonca ani koncert nebol.
Nede\u013ea 17.3.2002 \u2013 R\u00e1no n\u00e1s nezobudil chat\u00e1r so zn\u00e1mym \u201era\u0148ajky!\u201c, ale na\u0161i spolub\u00fdvaj\u00faci. Vidie\u0165, \u017ee s nami nechodia na t\u00fary. Chystali sa ako star\u00e9 dievky na sob\u00e1\u0161 a trieskali dverami ako na\u0161tvan\u00e9 man\u017eelky. Po ra\u0148ajk\u00e1ch, ktor\u00e9 boli op\u00e4\u0165 o siedmej, lebo Alinovi sa op\u00e4\u0165 nepodarilo presved\u010di\u0165 chat\u00e1ra, sme sa za\u010dali chysta\u0165. Niekto vyrazil na Svi\u0161\u0165\u00e1k, niekto na Gener\u00e1l\u0161us, niekto liez\u0165 a niekto zaliezol do postele. Alinko vymyslel na Ivana \u201emali\u010dk\u00fa t\u00fari\u010dku\u201c. Ivan sa v\u0161ak ve\u013emi r\u00fdchlo nau\u010dil Alinkove v\u00fdhovorky a ke\u010f u\u017e pri\u0161iel ten \u010das ozn\u00e1mil \u201eTu\u0161\u00edm ma tla\u010d\u00ed ly\u017eiarka\u201c. Ale ani jemu to nepomohlo. Bol n\u00e1dhern\u00fd de\u0148 a tak sa nikomu nechcelo vr\u00e1ti\u0165 na chatu. Ke\u010f sa v\u0161ak bl\u00ed\u017eil \u010das ve\u010dere boli sme u\u017e v\u0161etci. Stanko hral na gitare a prem\u00e1vka na \u201eko\u013eajniciach\u201c bola pomerne hust\u00e1. O tom ak\u00e1 bola ve\u010dera sa rozpisova\u0165 nebudem, opakovala by som sa. Po ve\u010deri, u\u017e v pomerne volnej\u0161ej spolo\u010denskej miestnosti sme si zaspievali a okolo 22,00 hod sme zaliezali na bidielka, lebo poniektor\u00ed sa chystali na ve\u013ek\u00e9 t\u00fary. Ve\u010der za\u010dalo pofukova\u0165 a sne\u017ei\u0165 a my sme sa len modlili, aby sa po\u010dasie ve\u013emi nestabilizovalo.
Pondelok 18.3.2002 \u2013De\u017eko s Viktorom odch\u00e1dzali skoro r\u00e1no na Javor\u00e1k. Boli tak\u00ed oh\u013eadupln\u00ed, \u017ee vercajch si nachystali ve\u010der aby ne\u0161trgotali. Ale aj tak zobudili cel\u00fa izbu. De\u017eko si toti\u017eto obul boty a v pravideln\u00fdch intervaloch vych\u00e1dzal z izby a vch\u00e1dzal do izby. P\u00e1n Bo\u017eko sa nad nami zmiloval, ukazovalo sa pekn\u00e9 po\u010dasie a tak sme boli spokojn\u00ed, \u017ee sa im ni\u010d nem\u00f4\u017ee sta\u0165. V\u0161ak maj\u00fa aj vari\u010d ! Alinovi sa podarilo presved\u010di\u0165 Ivana, \u017ee id\u00fa len tak\u00fd mal\u00fd \u00fasek s l\u00e1vkou, ni\u010d svetaborn\u00e9. A liez\u0165 vraj nebud\u00fa. Neviem, \u010di po dne\u0161nom dni bude Ivan Alinovi v\u00f4bec veri\u0165. Ke\u010f sa vr\u00e1tili Ivan vyhl\u00e1sil \u201eDajte mi vypi\u0165 a zap\u00e1li\u0165!\u201c A\u017e po chv\u00edli za\u010dal rozpr\u00e1va\u0165 svoje dojmy. V\u0161eobecne bolo fajn, len zajtra u\u017e naozaj len oddychuje. \u201eZajtra idem s Vami\u201c a obr\u00e1til sa na vege\u0165\u00e1kov. Dnes pri\u0161iel \u010fal\u0161\u00ed De\u017ekov kamar\u00e1t Maro\u0161 aj s Tarou, kr\u00e1snou dvojro\u010dnou su\u010dkou. Ve\u010der bol n\u00e1dhern\u00fd, nikde ani obl\u00e1\u010dika. Ke\u010f sme zasp\u00e1vali spomenuli sme si na De\u017eka a Viktora, ako im je \u201edobre, ke\u010f si varia \u010daj\u201c.
Utorok 19.3.2002 – Ni\u010d v\u00e1\u017eneho sa nedeje. R\u00e1no ra\u0148ajky, potom te\u00f3ria, k\u00e1va a di\u00e9tne tempo. Dostali sme na staros\u0165 Taru. Maro\u0161 n\u00e1s upozornil \u201eBaby ke\u010f budete ly\u017eova\u0165, tak pomaly, d\u00e1vajte na \u0148u pozor\u201c. Cha, cha neviem kto bude prv\u00fd dole, ale v tomto pr\u00edpade nemus\u00ed ma\u0165 obavu, my to nebudeme. Nu\u017e, ale mus\u00edm sa prizna\u0165, \u017ee aj ke\u010f sme i\u0161li naozaj pomaly, mali sme probl\u00e9m, lebo ona to brala ako hru a sk\u00e1kala rovno pod ly\u017ee. Rie\u0161ili sme to h\u00e1dzan\u00edm snehov\u00fdch g\u00fa\u013e na opa\u010dn\u00fa stranu, ale po chv\u00edli n\u00e1m na to pri\u0161la. Str\u00e1vili sme s \u0148ou pr\u00edjemn\u00e9 chv\u00edle a tu\u0161\u00edm sme sa aj navz\u00e1jom vybehali. Ve\u010der ani \u017era\u0165 nechcela, na rozdiel od n\u00e1s. V poobed\u0148aj\u0161\u00edch hodin\u00e1ch sa vr\u00e1tili De\u017eko s Viktorom. V \u010dase ich \u0161\u0165astn\u00e9ho n\u00e1vratu som robila \u201ehata jogu\u201c a ak\u00fdmsi nedopatren\u00edm mi vypadol zvuk aj obraz. Boli v\u0161ak zna\u010dne unaven\u00ed, lebo museli cel\u00fa noc stepova\u0165 a spieva\u0165. Mali v\u0161etko, okrem z\u00e1paliek a bez nich je v noci probl\u00e9m zalo\u017ei\u0165 ohe\u0148 niekde v stene. Vl\u00e1\u010diky a Stankova gitara, to je ten nezabudnute\u013en\u00fd ve\u010der, ktor\u00fd m\u00e1vame skoro ka\u017ed\u00fd ve\u010der, tu na Zbojn\u00ed\u010dke. Ale tento de\u0148 sa niesol e\u0161te v znamen\u00ed jednej rozko\u0161e. Pri\u0161la Marhu\u013ea aj s b\u00e1bovkou. Priniesla s\u00edce len jednu a aj o t\u00fa sme sa museli deli\u0165 s person\u00e1lom, ale bola fantastick\u00e1. Marhu\u013ea u\u017e vie, \u017ee ke\u010f pr\u00edde nabud\u00face, mus\u00ed ich donies\u0165 aspo\u0148 za jeden vag\u00f3n. Ve\u010der za\u010dalo ve\u013emi f\u00faka\u0165 a sne\u017ei\u0165. \u010co bude zajtra? Odi\u0161la Kula\u010dka ale pri\u0161li Ivan (Ba\u017eal\u00edk) a Pegina.
Streda 20.3.2002 \u2013 Neviem, \u010di je to zvy\u0161ovan\u00edm \u017eivotnej \u00farovne, alebo starnut\u00edm na\u0161ej pos\u00e1dky, ale v\u0161etci mali otlaky. Bolo po\u010du\u0165 vzdychanie po celej izbe a bolo to v\u017edy na tej strane, kde sa pr\u00e1ve ob\u00favali ly\u017eiarky. Framykoinov\u00fd z\u00e1syp bol v permanencii. Je to naozaj n\u00e1ro\u010dn\u00e9, to ly\u017eovanie. Dnes odi\u0161li Robo, Viktor, Maro\u0161 s Tarou a aj Erik. \u0160koda, \u017ee nem\u00f4\u017eu by\u0165 dlh\u0161ie. Po\u010dasie u\u017e naberalo r\u00e1z stabiliz\u00e1cie, ale e\u0161te sa dr\u017ealo. Poobede som Janke u\u0161la na pasienky (za \u010do som dostala vyhubovan\u00e9), ale stretla som De\u017eka s Ivanom a tak som sa k nim pridala. Ve\u010der bolo veselo, Poliaci sa sna\u017eili napodobni\u0165 Stanka. Tak sme nespievali ani po siedmom vl\u00e1\u010diku. De\u017eko mal b\u00e1snick\u00e9 \u010drevo a vymyslel ver\u0161 na pos\u00favanie vag\u00f3nikov:<\/p>\n\n\n\n
\u201eHej h\u00fa, hej h\u00fa
u\u017e vag\u00f3ny id\u00fa
p\u00e1sy, ma\u010dky, horezna\u010dky
to s\u00fa na\u0161e mil\u00e9 hra\u010dky
hej h\u00fa, hej h\u00fa.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Bol s\u00edce probl\u00e9m v dodr\u017eiavan\u00ed taktu, ale to sa tr\u00e9ningom naprav\u00ed. Ke\u010f som sa zapo\u010d\u00favala do dru\u017en\u00fdch deb\u00e1t okolo stola, c\u00edtila som sa ako v domove d\u00f4chodcov. Ale nebol probl\u00e9m aj ja som r\u00fdchlo medzi nich zaradila, s Ivanom som spom\u00ednala na \u0161kolsk\u00e9 \u010dasy.
\u0160tvrtok 22.3.2002 \u2013 Zobudila som sa so zap\u00e1len\u00fdm hrdlom. Tak toto nie je ve\u013emi dobre. Aj po\u010dasie bolo stabilizovan\u00e9. Dostato\u010dne nasne\u017eilo a pohybova\u0165 sa vo vy\u0161\u0161\u00edch sf\u00e9rach bolo ve\u013emi nebezpe\u010dn\u00e9. Ja a Stanko sme opustili partiu. Ja preto, \u017ee hrdlo bolelo st\u00e1le viac a viac a Stanko i\u0161iel za robotou. Od\u00eds\u0165 musela aj Marhu\u013ea a Laco ju i\u0161iel odprevadi\u0165. Na chate zostalo u\u017e len torzo a to vraj odi\u0161lo za nami v piatok. Zostal jedine Karol, ktor\u00fd sa v\u0161ak nedoplat\u00ed, lebo som mu lo\u010f v gar\u00e1\u017ei zachr\u00e1nila. V tom \u010dase st\u00fapla dunajsk\u00e1 voda na 8,70 m. Desa\u0165ro\u010dn\u00e1 voda je tu!<\/p>\n\n\n\n
Vypo\u010dut\u00e9 v kulo\u00e1roch :
Karol pri rozoberan\u00ed t\u00e9my \u201e\u013eudsk\u00fd pot\u201c :
\u201e…In\u00e1\u010d to s\u00fa tak\u00e9 typy. Ja sa tie\u017e pot\u00edm. Ja sa dvakr\u00e1t pozriem na kopec a som mokr\u00fd….\u201c
De\u017ekova mlados\u0165 (z \u00fast Erika) :
\u201e…Vie\u0161 ako De\u017eko pre\u017e\u00edval sk\u00fa\u0161kov\u00e9 obdobie? P\u00e1r predterm\u00ednov a potom bol mesiac na chate pod \u0160trbsk\u00fdm plesom. Ke\u010f bolo pekne liezol, ke\u010f bolo \u0161karedo be\u017ekoval.
Ja som i\u0161iel domov a hral som na klav\u00edri……\u201c
To je f\u0161etko ahoj o rok !
Zbojn\u00edcka chata \u2013 8. ro\u010dn\u00edk
alebo Trubky na hor\u00e1ch<\/p>\n\n\n\n
Za\u010dalo to ako po in\u00e9 roky, ten ide a ten nie a pr\u00edde t\u00e1 a nakoniec t\u00e1 nejde a pr\u00edde ten. U\u017e sa mi to nechcelo ani kontrolova\u0165. Proste, kto pr\u00edde ten pr\u00edde a hotovo. Poniektor\u00ed ani nevedeli kedy sa ide. E\u0161te \u017ee existuje Bellov vyn\u00e1lez. V piatok 14.3. sme vyrazili traja nedo\u010dkavci. Alenka cel\u00fa cestu stra\u0161ila o lav\u00ednach. A nielen cel\u00fa cestu. E\u0161te aj predt\u00fdm. Tak Erika vystra\u0161ila, \u017ee si k\u00fapil pip\u00e1ka a n\u00e1m \u0161trangy. V Smokovci na Telekomunika\u010dnej ubytovni n\u00e1s op\u00edjal v\u00ednom, ale my sme sa nedali. Netu\u0161il, \u017ee m\u00e1me v\u00fddr\u017e a ak\u00fa.
V sobotu r\u00e1nu slnie\u010dko prek\u00fakalo pomedzi mraky. Vietor nikde. Cel\u00ed nate\u0161en\u00ed sme sa r\u00fdchlo pobalili a vyrazili na ra\u0148ajky. V *** hoteli sme sa napr\u00e1skali, skontrolovali \u010fal\u0161\u00edch s\u00faputn\u00edkov vo vlaku a vyrazili. Na hrebienku bolo akur\u00e1t stabilizovan\u00e9 po\u010dasie. Na na\u0161e prekvapenie za p\u00e1smom lesa sa ni\u010d nedialo ani vietor ani sneh ani medvede. Len hromada skialpinistov. Cesta prebiehala v celku dobre, sneh bol udupan\u00fd, vietor len ob\u010das ako popri n\u00e1s prebehli skialpinisti a mrmlala som len ja ke\u010f sa mi p\u00e1sy odlepovali. Chat\u00e1r n\u00e1s milo priv\u00edtal, op\u00fdtal sa na ostatn\u00fdch a ke\u010f sme mu s ur\u010ditos\u0165ou povedali, \u017ee vieme minim\u00e1lne o siedmych \u017ee id\u00fa, bol spokojn\u00fd. Pri\u0161li aj trubky, s\u00edce len dve, ale v\u0161ak s\u00fa to trubky. T\u00e1 (ten) tretia, ktor\u00e1 v\u0161etko organizovala si v r\u00e1mci svojho workholizmu napl\u00e1novala ve\u013ek\u00fd seans a tak nemohla pr\u00eds\u0165. Trubka, \u010do in\u00e9. A tak sme sa na chate stretli v tomto zlo\u017een\u00ed : Alenka, Erik a ja, Karol, Kiwi, Janka, Alino, Mizo, Slivka, Trupky (Kejsho, Smol\u00edk) a Denisa. Neskor\u0161ie Miza a Erika vystriedali Stanko, Kula\u010dka, Luci\u0161a a Mojo. Trubky tie\u017e odi\u0161li sk\u00f4r, za tou tre\u0165ou, aby jej smutno nebolo.
Nede\u013ea, kr\u00e1sny de\u0148 ako nama\u013eovan\u00fd. V\u0161etci sme absorbovali t\u00fa n\u00e1dheru. Trubky s nad\u0161en\u00edm el\u00e9va sa vrhali na ka\u017ed\u00fd kopec na okol\u00ed. R\u00fdchlo sa zavesili na gener\u00e1lneho riadite\u013ea, lebo vedeli, \u017ee s n\u00edm bude veselo, a aj bolo, ale to nech\u00e1me na neskor\u0161ie. Mysl\u00edm, \u017ee klasika zotrvala a tak Prielom, v\u00fdpust, Gener\u00e1l\u0161us, pasienky, Zak\u00e1zan\u00e1 dolina \u010di Svi\u0161\u0165ov\u00e9 sedlo boli v permanencii. S ve\u013ek\u00fdm rehotom sme ukon\u010dili tento de\u0148. Neviem \u010do n\u00e1m to do t\u00fdch vag\u00f3nikov dali…Ve\u010der, ke\u010f sme u\u017e kone\u010dne za\u013eahli, zrazu nie\u010do zadunelo. Neskor\u0161ie v\u0161ak vysvitlo, \u017ee to len Kejsho odch\u00e1dzal z homo klubu a akosi zabudol, \u017ee je na hornom poschod\u00ed. Trubka, \u010do in\u00e9.
V pondelok r\u00e1no, slnie\u010dko svietilo, l\u00e1kalo na t\u00fary a mne bolo podozriv\u00e9, \u017ee sme sa v\u0161etci dr\u017eali pokope. Alebo, \u017ee by n\u00e1m bolo spolu dobre? Dokonca aj gener\u00e1lny riadite\u013e nikam neutekal. Asi nemal sparing partnera. Teda nie asi, ale ur\u010dite. Ivan musel na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu odriec\u0165 \u00fa\u010das\u0165 a v\u010deraj\u0161\u00ed Prielom mu nesta\u010dil. Nikto v\u0161ak netu\u0161il \u010do chyst\u00e1. Preva\u013eovali sme sa z miesta na miesto, ale hlavne ni\u010d n\u00e1ro\u010dn\u00e9 sme nerobili. Po dobrej ve\u010deri poniektor\u00ed ihne\u010f aj za\u013eahli. Chystali sa ur\u010dite na \u0165a\u017ek\u00fa t\u00faru a chceli by\u0165 lep\u0161\u00ed. Trubky na\u0161li nov\u00fa dolinu. Nazvali ju Hra\u010dk\u00e1rska dolina.
R\u00e1no n\u00e1s zobudilo stabilizovan\u00e9 po\u010dasie. Erik e\u0161te nevedel nahodi\u0165 hatha-jogu a teoreticky prebera\u0165 t\u00fary. Nevedel \u010do si po\u010da\u0165 s vo\u013en\u00fdm d\u0148om a tak sa rozhodol, \u017ee p\u00f4jde s Mizom domov. Hlava s\u00edce rozhodla, \u017ee sa ide domov, ale telo bolo nachystan\u00e9 e\u0161te na jeden de\u0148 a tak to nejako nevedel zos\u00faladi\u0165. So slovami \u201e..ja trubka motav\u00e1…\u201c sa kone\u010dne pobalil a so sm\u00fatkom v o\u010diach odi\u0161iel. My sme zatia\u013e vyu\u017e\u00edvali teplo chaty. R\u00e1z po\u010dasia naberal na stabiliz\u00e1cii a tak aj t\u00ed najodv\u00e1\u017enej\u0161\u00ed sa r\u00fdchlo vr\u00e1tili. My \u010do sk\u00fasen\u00ed ak\u00e9 stabilizovan\u00e9 po\u010dasie tu m\u00f4\u017ee by\u0165 sme vyu\u017e\u00edvali tento de\u0148 na za\u0161\u00edvanie ob\u0161\u00edvanie vy\u0161\u00edvanie a in\u00e9 \u201e\u2013nie\u201c (napr. le\u017eanie, spanie, rozpr\u00e1vanie, prdenie…..). Bola rados\u0165 sledova\u0165 Smol\u00edka ako zachra\u0148uje po\u017ei\u010dan\u00e9 sne\u017enice perli\u010dkov\u00fdm stehom. Ko\u0165uha \u201ekvalitn\u00fd\u201c materi\u00e1l akosi povolil. Neskor\u0161ie nastal ve\u013ek\u00fd presun do spolo\u010denskej miestnosti, kde sme zah\u00e1jili s\u00faboj \u201e\u010dlove\u010denezlobse\u201c prekladan\u00fd moriakovan\u00edm. Takto svorne sme vydr\u017eali a\u017e do ve\u010dere a e\u0161te aj po ve\u010deri.
Na druh\u00fd de\u0148 r\u00e1no klasika \u201estabilita ako krava\u201c a ni\u010d. Predsa len nie\u010do. Po tom \u010do sme zistili, \u017ee Janku \u0161napsa hra\u0165 nenau\u010d\u00edme a \u017ee pe\u0148az\u00ed je m\u00e1lo, vyhnali sme trubky zahra\u0165 sa na fjordy. So slovami \u201e..Bez jah\u00f4d sa nevracajte!\u201c sme za nimi zabuchli dvere a r\u00fdchlo utekali ku krbu. Poobede sa n\u00e1m predsa len trochu zacnelo za pasienkami, to aby n\u00e1s kamar\u00e1ti neohov\u00e1rali. Ve\u010der v\u0161ak bol odmenou pre v\u0161etk\u00fdch. Trubky do\u0161li aj s \u201ejahodami\u201c a syrom a dobrotami a bolo dobre dobr\u00fa\u010dko…….
Tak a pri\u0161iel de\u0148 D. N\u00e1dhern\u00fd slne\u010dn\u00fd ako vy\u0161it\u00fd na n\u00e1ro\u010dn\u00e9 t\u00fary. Od tohto d\u0148a sa trubk\u00e1m \u017eivot men\u00ed od z\u00e1kladu. Alino ich toti\u017eto zl\u00e1kal na klasick\u00fa t\u00faru, ktor\u00e1 sa kon\u010d\u00ed na Sliezkom dome, ale oni to netu\u0161ili, alebo neverili klebet\u00e1m. My sme zatia\u013e svorne \u010dakali k\u00fdm sa vr\u00e1ti Karol s Alenkou. I\u0161li pre Stanka, spevn\u00edky a gitaru. Ke\u010f sa vr\u00e1tili okam\u017eite sa zah\u00e1jilo balenie a obliekanie a po\u010f ho na Svi\u0161\u0165\u00e1k. Tak v polovici cesty sa za\u010dala od Prielomu preva\u013eova\u0165 hmla. Bola tak\u00e1 hust\u00e1, \u017ee sa dala kr\u00e1ja\u0165. Pri priamom n\u00e1stupe kedy sme si u\u017e nevideli ani na \u0161pi\u010dky ly\u017e\u00ed Janka chytila depku a nie a nie sa pohn\u00fa\u0165 z miesta. Darmo sme ju prehov\u00e1rali, \u017ee p\u00f4jdeme e\u0161te k\u00fasok a potom keby to bolo ve\u013emi zl\u00e9 sa vr\u00e1time. Cestou nasp\u00e4\u0165 jej Alenka robila predjazdca a jej sa to ve\u013emi p\u00e1\u010dilo. Ke\u010f sme zi\u0161li ni\u017e\u0161ie u\u017e bolo \u010do to vidie\u0165. Nikto ni\u010d nehovoril, ale ka\u017ed\u00fd ur\u010dite rozm\u00fd\u0161\u013eal na t\u00fdm, kde sa asi nach\u00e1dzaj\u00fa t\u00ed na\u0161i. Potom \u010do v\u0161ak zavolali, \u017ee zost\u00e1vaj\u00fa na Sliezkom dolinou sa ozval poriadny buchot (to tie kamene zo srdca) a hur\u00f3nsky rehot. Ke\u010f tam zostal s Violou to sme ch\u00e1pali, ale s trubkami? Ve\u010der bol pr\u00edjemn\u00fd hoci n\u00e1m na\u0161i kamar\u00e1ti ch\u00fdbali, boli v\u0161ak zast\u00fapen\u00ed Karlem B\u011blinou (to bol ten, ktor\u00fd Alenke poste\u013e obsadil) a jeho u\u010d\u0148om.
V piatok r\u00e1no sme vyk\u00fakali na Prielom \u010di ich neuvid\u00edme a veru zbadali sme ich. V\u0161etci sa pon\u00e1h\u013eali. Trubky na seans a Alino za robotou. E\u0161te aj Janka odi\u0161la na nejak\u00fa konferenciu o exotick\u00fdch vt\u00e1koch. Bolo pusto, ale n\u00e1m, ktor\u00ed sme zostali to nevadilo. Pasienky, Vare\u0161kov\u00e1, Gener\u00e1l\u0161us to istili. Stanko s\u00edce chytil nejak\u00fd cestn\u00fd li\u0161aj, ale na kr\u00e1se ani kvalite hrania mu to neubralo. Ve\u010der pri gitarke n\u00e1s dokonca nav\u0161t\u00edvili De\u017eko a Vlado (Ceng\u00e1\u010d) a aj Laco pri\u0161iel. Bol \u010derstv\u00fdm zamestnancom Zbojn\u00edckej chaty. Toto s\u00fa n\u00e1m novinky.
Sobota, de\u0148 odchodu n\u00e1\u0161ho a pr\u00edchodu in\u00fdch ly\u017eovaniachtiv\u00fdch bl\u00e1znov ako sme my.<\/p>\n\n\n\n
Tak ahoj o rok ! Som zvedav\u00e1, kto pr\u00edde.<\/p>\n\n\n\n
\u017du\u017eu<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
1. de\u0148 – sobota : Star\u00e1 partia na starom mieste – stanica, parkovisko. Vyrazili sme pln\u00ed el\u00e1nu (aj ke\u010f bolo \u0161kared\u00e9 po\u010dasie), snehu nikde a d\u00fafali sme, \u017ee sa to zlep\u0161\u00ed. Stretnutie so „\u017elt\u00fdm diablom“, ktor\u00fd vyrazil o hodinu sk\u00f4r, sme mali na Star\u00fdch hor\u00e1ch v re\u0161taur\u00e1cii. Do\u0161li sme a bol tam aj on –… \u010c\u00edta\u0165 viac »ZBOJN\u00cdCKA CHATA – II. RO\u010cN\u00cdK<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"templates\/template-cover.php","format":"standard","meta":{"_crdt_document":"","advgb_blocks_editor_width":"","advgb_blocks_columns_visual_guide":"","neve_meta_sidebar":"","neve_meta_container":"","neve_meta_enable_content_width":"","neve_meta_content_width":0,"neve_meta_title_alignment":"","neve_meta_author_avatar":"","neve_post_elements_order":"","neve_meta_disable_header":"","neve_meta_disable_footer":"","neve_meta_disable_title":"","footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-1026","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv"],"author_meta":{"display_name":"keysho","author_link":"https:\/\/www.lodenicaKVS.sk\/?author=1"},"featured_img":null,"coauthors":[],"tax_additional":{"categories":{"linked":["KV\u0160<\/a>"],"unlinked":["KV\u0160<\/span>"]}},"comment_count":"0","relative_dates":{"created":"Posted 14 rokov ago","modified":"Updated 6 rokov ago"},"absolute_dates":{"created":"Posted on 28.04.2012","modified":"Updated on 14.02.2020"},"absolute_dates_time":{"created":"Posted on 28.04.2012 21:05","modified":"Updated on 14.02.2020 01:20"},"featured_img_caption":"","series_order":"","_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.lodenicaKVS.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1026","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.lodenicaKVS.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.lodenicaKVS.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.lodenicaKVS.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.lodenicaKVS.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1026"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.lodenicaKVS.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1026\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2927,"href":"https:\/\/www.lodenicaKVS.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1026\/revisions\/2927"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.lodenicaKVS.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1026"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.lodenicaKVS.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=1026"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.lodenicaKVS.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=1026"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}