Úspech na Bodíkoch

Deti, ktoré chodia na vodácky výcvik do karloveskej lodenice KVŠ si už vyskúšali nadobudnuté zručnosti na prvom splave. Zúčastnili sa na 51. ročníku Orientačných pretekov v Bodíkoch. Plavba tam bola celkom dramatická. ,,Prešli sme po Dunaji prvých 20 kilometrov a v Čunovskej zdrži nás chytila búrka,“ spomína malá Eva Hozlárová. ,,Na miesto stanovania sme sa doplavili celí premočení. Dopadlo to však dobre, na druhý deň nám všetko vyschlo a po ďalších 24 kilometroch sme prišli na Bodíky,“ dodala. Malí vodáci z našej lodenice si na pretekoch počínali úspešne, päť posádok získalo v rôznych kategóriách ocenenia. Na treťom mieste sa napríklad umiestnila Andrea Ondrášiková v dvojke s trénerom Mariánom Špánikom a v trojmiestnom kanoe zasa Ľubka Kopřivová a Nina Benkovičová s druhým trénerom, Jozefom Malinovským.

20130531-231650.jpg
Pod mostom SNP sme boli ešte v suchu.

20130531-231704.jpg
Čím viac sme sa vzďaľovali od Bratislavy, obloha sa viac a viac zaťahovala.

20130531-231755.jpg
Hľadanie tretieho a deviateho stanoviska bolo najťažšie.

20130531-231811.jpg
Andejka Ondrášiková preberá cenu za tretie miesto spolu s Maňom (teda trénerom Mariánom Špánikom).

20130531-231820.jpg
Hromadné foto účastníkov 51. ročníka Orientačných pretekov Bodíky 2013.

Vodácke orientačné preteky na Dunaji

o Putovný pohár Petra Janošoviča

50.ročník

Tentoraz sa preteky uskutočnili v dňoch 19.-20.mája 2012 v Bodíckych ramenách. Štart a cieľ bol v „Dolnej bodíckej bráne“ a jednotlivé kontroly boli vybudované v menších ramenách a ramienkach smerom k“ Hornej bodíckej bráne“. Následne bola prenáška do starého toku Dunaja, kde na maďarskej strane bola predposledná kontrola. Posledná kontrola bola na našej strane starého toku v časti zvaná lagúna, kúsok od štartu a cieľa pretekov.

Vzhľadom k posledným ročníkom bola zaznamenaná rekordná účasť – 20 štartujúcich posádok. Na základe prihlásených posádok boli určené kategórie :

  • C2 muži
  • C2 ženy
  • C2 mix
  • C2 dospelý s dieťaťom, resp. deťmi

Prezentácia a výklad trate bol od 15,00 hod a štart prvej posádky o 16,00 hod. Štart posádok bol v 2minútových intervaloch. Za každú vynechanú kontrolu boli pridelené tresné minúty podľa dostupnosti kontroly vzhľadom ku vzdialenosti a viditeľnosti, resp. možnosti nájdenia. Doba prechodu trasy bola stanovená na 2 hodiny. Po prekročení tohto času sa začali počítať trestné minúty. Súčet trestných minút za vynechanie kontroly a za prekročenie časového limitu určil výsledné poradie jednak v kategórií a zároveň v celkovom umiestnení.

Celkové výsledky, jednotlivé časy a trestné minúty sú znázornené v samostatnej tabuľke.

V nedeľu o 12,00 hod bolo vyhodnotenie súťaže, kde jednotliví účastníci zaspomínali na predchádzajúce ročníky a informovali prítomných o histórií týchto pretekov.

Okrem cien v jednotlivých kategóriách boli udelené 2 mimoriadne ceny. Jedna pre najstarších účastníkov orientačných pretekov. Cena bola udelená manželom Mišíkovcom starším. Druhá mimoriadna cena bola cena fairplay za obetavosť pri preteku a bola udelená posádke Choleva-Šútovský.

V závere pretekári poďakovali vedeniu pretekov za ich dlhoročnú prácu s pretekmi a popriali všetko naj pri príležitosti životného jubilea Paľuškovi Horvátovi (75r.) a Martinovi Gálovi (60r.).

Na organizácií tohto ročníka sa podieľali:

Vedenie : Paľo Horvát a Martin Gál

Organizačné zabezpečenie : Ľubica Gálová a Janka Horvátová

Stavitelia trate : Zuzana Hricová a Karol Komora

 
Karol Komora
 
VÝSLEDKOVÁ LISTINA BODÍKY 2012
 

Orientačné preteky na Bodíkoch.

49. VODÁCKE ORIENTAČNÉ PRETEKY NA DUNAJI
O PUTOVNÝ POHÁR PETRA JANOŠOVIČA

Milí priatelia vodáci!
Vodácke orientačné preteky sú od roku 1963 každoročne usporadúvané v nádherných a romantických ramenách Dunaja, ktoré vďaka vodnému dielu Gabčíkovo znova ožili a stávajú sa miestom športového vyžitia a romantických stretnutí. Tieto preteky dokazujú, že je možné úspešne spojiť orientačné prvky s vodáckou zdatnosťou.
Vodácke orientačné preteky sú určené vodákom a turistom z radov mládeže aj dospelých pri rovnosti podmienok súťaže. Pravidlá pretekov sú jednoduché a zladené so zvláštnosťami terénu a plavidiel.

PROGRAM:

28. mája 2011 – sobota
15,00 – zraz pretekárov a prezentácia
16,00 – štart pretekov
20,00 – ukončenie pretekov

29. mája 2011 – nedeľa
10,00 – vyhlásenie výsledkov
14,00 – odchod na lodiach do Gabčíkova
16,00 – odchod autobusu do Bratislavy

PROPOZÍCIE:

Usporiadatelia:
Klub bratislavských turistov
Sekcia vodnej turistiky KBT
VK TATRAN Karlova Ves
Kanoistický klub Karlova Ves
Klub vodných športov Karlova Ves
VK Dunajčík

Termín pretekov:
sobota 28. mája 2011

Zraz pretekárov:
28. mája 2011 o 15,00 hodine na táborisku v dunajskom ramene (1825,2 rkm). Táborisko bude na toku starého koryta Dunaja označené (Zelená lagúna – bývalá spodná bodícka brána).

Prihlášky:
Prosíme zaslať na adresu:
Pavel Horváth
Adámiho 26, 841 05 Bratislava
tel. 02/64770320, 0903509948
e-mail: ​horvathovaj@bratislava.sk
​hricova@fajnorka.sk
Neprihláseným účastníkom nezaručujeme dopravu.

Stravovanie a ubytovanie:
Z vlastných zásob a vo vlastných stanoch.

Doprava pretekárov a lodí:
Usporiadateľ zabezpečuje len dopravu pretekárov a lodí po skončení pretekov z prístavu Gabčíkovo do Bratislavy.

Vystrojenie posádky:
Plavidlo musí byť zabezpečené proti potopeniu, potrebné sú orientačné pomôcky. Pre pohyb v teréne doporučujeme dlhé plátenné nohavice, tričko s dlhými rukávmi a športovú obuv.

Bezpečnostné predpisy:
Účastníci pretekov musia byť dobrými plavcami a štartujú na vlastné nebezpečenstvo. Počas plavby z Bratislavy na táborisko a štart pretekov sú povinní mať plávacie vesty a prispôsobiť plavbu poveternostným podmienkam, najmä pri prenášaní plavidiel do starého koryta Dunaja v oblasti hrádze Čunovo.

…keď zima vyzerá ako skorá jar alebo jeseň

30. 11. 2003

Keď to v predvečer zimy vyzerá ako teplá jeseň alebo studená jar, človeku a aj Ivankovi sa ľahko zrodí v hlave nápad typu poďme člnkovať. No a aby toho nebolo moc, tak len tak decentne z Bodíkov do Gabčíkova ( čo je teda dosť…) a aby sme hladom nepomreli, tak si pri tom aj upečme čosi.
Celého tohoto podniku boli účastní:
Ivan – KI –koncentrovaná inteligencia – miera koncentrácie taká vysoká , že loď ju sotva uniesla
Tomáš – nová hviezda kajakového neba – nepadajúca, hlavne nie do vody k našej veľkej ľútosti
Ja – kronikár a vyprávač tohoto krátkeho príbehu

Celý posledný novembrový deň bol samý nervák. Začalo to tým, že ráno dopĺňam proviant, lebo v chladničke len polárna žiara sliepňa zúfalo a opustene. Ivan miesto toho aby ,mi zavolal že : „Dobré ránko Janko. Ako si sa vyspinkal? Loď sme Ti naviazali, proviant nakúpili a čakajú ťa tu raňajky. Keď Ti nebude chutiť, vynadaj nám. Zaslúžime si to.“, nastoluje stav nervák, ktorý nás prenasleduje celý deň. Aby sme sa neunavili a aby sme si nezničili vlastné člnky, požičali sme si ich od dobrosrdečných kamarátov. Naväzujeme a prášime do Bodíkov. Po odviazaní rýchlo raňajkujeme. Tomáš šíri vierovyznanie, že treba jesť sladkosti ( to je môj Messiáš a spasiteľ ) , lebo keď sa je slaninka, tuky sa potom musia spaľovať a to bolí. Tak sme ešte zožrali tabličku čokolády aby sme sa vyhli bolestiam.
Sadáme na vodu a púšťame sa smerom dole na Gabčíkovo. Počasíčko príjemné, neprší , nepečie nefúka, iba ten nervák. Sem tam zdolávame nejakú hrádzku, či už cez priepusty, alebo po mokrých kameňoch. Na cudzích lodiach to tak nebolí. Tomáš nám kazí radosť. Nie a nie sa vykotiť. Za to ja občas naberám chladiacu zmes do člnka, lebo som si nezobral neoprénovú špricku. Po chvíľke ľahkého pádlovania, zakladáme oheň. No bobríka podpaľačstva by sme asi tak ľahko nezískali, ale po chvíľke dychových cvičení dokážeme tepelne spracovať slaninku, klobásku, špekáčik, cibuľku a iné poživatiny. Skáčeme rýchlo do člnkov a pelášime dole do Mekky bratislavských vodákov – gabčíkovskej Hullám čárdy. Ivanko chytá nervák, nemá doklady, peniaze, iba nervy, vlastne len nevie že ich má.
V čárde sa v rámci možností nášho šatníka dávame do suchého, pospevujem si : mokro v botách a konzumujeme čajík a rumík. Ivanko bez rumíku samozrejme – nervák. V ľahkom pokluse uteká do Bodíkov pre auto a s ja Tomášom zatiaľ vytrvalo konzumujeme ďalej. Ivanko má kondíciu lebo celú trasu odbehol za tri rumy, čo je dobrý európsky priemer. Všetky naše fidlátka hádžeme do auta a na auto a pelášime naspäť do Blavy v ústrety nechutnému pracovnému týždňu. Ešte že po ňom príde víkend a Mikuláš nám donesie vander….

Ahoj

Ja

Keď zima vyzerá ako skorá jar alebo jeseň

30. 11. 2003

Keď to v predvečer zimy vyzerá ako teplá jeseň alebo studená jar, človeku a aj Ivankovi sa ľahko zrodí v hlave nápad typu poďme člnkovať. No a aby toho nebolo moc, tak len tak decentne z Bodíkov do Gabčíkova ( čo je teda dosť…) a aby sme hladom nepomreli, tak si pri tom aj upečme čosi.
Celého tohoto podniku boli účastní:
Ivan – KI –koncentrovaná inteligencia – miera koncentrácie taká vysoká , že loď ju sotva uniesla
Tomáš – nová hviezda kajakového neba – nepadajúca, hlavne nie do vody k našej veľkej ľútosti
Ja – kronikár a vyprávač tohoto krátkeho príbehu

Celý posledný novembrový deň bol samý nervák. Začalo to tým, že ráno dopĺňam proviant, lebo v chladničke len polárna žiara sliepňa zúfalo a opustene. Ivan miesto toho aby ,mi zavolal že : „Dobré ránko Janko. Ako si sa vyspinkal? Loď sme Ti naviazali, proviant nakúpili a čakajú ťa tu raňajky. Keď Ti nebude chutiť, vynadaj nám. Zaslúžime si to.“, nastoluje stav nervák, ktorý nás prenasleduje celý deň. Aby sme sa neunavili a aby sme si nezničili vlastné člnky, požičali sme si ich od dobrosrdečných kamarátov. Naväzujeme a prášime do Bodíkov. Po odviazaní rýchlo raňajkujeme. Tomáš šíri vierovyznanie, že treba jesť sladkosti ( to je môj Messiáš a spasiteľ ) , lebo keď sa je slaninka, tuky sa potom musia spaľovať a to bolí. Tak sme ešte zožrali tabličku čokolády aby sme sa vyhli bolestiam.
Sadáme na vodu a púšťame sa smerom dole na Gabčíkovo. Počasíčko príjemné, neprší , nepečie nefúka, iba ten nervák. Sem tam zdolávame nejakú hrádzku, či už cez priepusty, alebo po mokrých kameňoch. Na cudzích lodiach to tak nebolí. Tomáš nám kazí radosť. Nie a nie sa vykotiť. Za to ja občas naberám chladiacu zmes do člnka, lebo som si nezobral neoprénovú špricku. Po chvíľke ľahkého pádlovania, zakladáme oheň. No bobríka podpaľačstva by sme asi tak ľahko nezískali, ale po chvíľke dychových cvičení dokážeme tepelne spracovať slaninku, klobásku, špekáčik, cibuľku a iné poživatiny. Skáčeme rýchlo do člnkov a pelášime dole do Mekky bratislavských vodákov – gabčíkovskej Hullám čárdy. Ivanko chytá nervák, nemá doklady, peniaze, iba nervy, vlastne len nevie že ich má.
V čárde sa v rámci možností nášho šatníka dávame do suchého, pospevujem si : mokro v botách a konzumujeme čajík a rumík. Ivanko bez rumíku samozrejme – nervák. V ľahkom pokluse uteká do Bodíkov pre auto a s ja Tomášom zatiaľ vytrvalo konzumujeme ďalej. Ivanko má kondíciu lebo celú trasu odbehol za tri rumy, čo je dobrý európsky priemer. Všetky naše fidlátka hádžeme do auta a na auto a pelášime naspäť do Blavy v ústrety nechutnému pracovnému týždňu. Ešte že po ňom príde víkend a Mikuláš nám donesie vander….

Ahoj

Ja